Birmovanie

Milí birmovanci, chlapci a dievčatá, naša slávnosť sa blíži. Posledné stretnutie bude 17. septembra o 11:00 v kostole.

Birmovanie – sviatosť kresťanskej dospelosti.

24. septembra 2016 o 10:00 hod.

Ak vám chýbajú brigádnicke hodiny, ozvite sa. (Celkový počet – 20)


imagesl.jpg

YOUCAT – Katechizmus pre mladých približuje jazykom mladých súhrn katolíckej viery, tak ako ju predkladá Katechizmus Katolíckej cirkvi (KKC) z roku 1997. Pápež Ján Pavol II. vtedy uložil biskupom celého sveta úlohu, aby ho spoločne napísali.

„Milí mladí priatelia, mali by ste vedieť, čomu veríte. Mali by ste svojej viere porozumieť tak, ako rozumie dobrý hudobník dielu, ktoré hrá. Vo svojej viere by ste mali byť zakorenení oveľa hlbšie ako generácia vašich rodičov, aby ste dokázali účinne a rozhodne čeliť výzvam a pokušeniam dnešnej doby.“ Benedikt XVI.

YOUCAT – skrátený:

KATECHÉZA 1

1 Prečo sme na zemi? Aby sme poznali a milovali Boha, konali podľa jeho vôle dobro a prišli do neba.

2 Prečo hľadáme Boha? Boh nám vložil do srdca túžbu, aby sme ho hľadali a našli. Sv. Augustín hovorí: „Stvoril si nás pre seba a nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe.” Túžbu po Bohu nazývame NÁBOŽENSTVOM.

3 Môžeme poznať existenciu Boha rozumom? Áno, ľudský rozum môže s istotou poznávať Boha, je to veľká úloha ľudského ducha. Mnohí nechcú poznať Boha aj preto, lebo by potom museli zmeniť svoj život.

4 Ako sa Boh zjavuje v Starom zákone? Boh sa dáva poznať ako ten, ktorý z lásky stvoril svet aj človeka a ktorý zachováva vernosť aj potom, keď sa človek hriechom od neho odvrátil.

5 Čo zjavil Boh o sebe, keď k nám poslal svojho Syna? Boh nám v Ježišovi Kristovi zjavil celú hĺbku svojej milosrdnej lásky. V Ježišovi Kristovi sa neviditeľný Boh stáva viditeľným. Stáva sa človekom, ako sme my.

INKARNACIA (z lat. caro, = telo, vtelenie): Boh sa stal človekom v Ježišovi Kristovi. Je to základ kresťanskej viery.

6 Prečo odovzdávame vieru ďalej? Ježiš nás vyzval: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého” (Mt 28,19). Kresťanom sa človek stáva pre druhých ľudí. Ozajstný kresťan chce, aby Boh prišiel aj k iným ľuďom.

7 Odkiaľ vieme, čo všetko patrí k pravej viere? Pravú vieru nájdeme vo Svätom písme a v živom podaní – Tradícia.

8 Je Sväté písmo pravdivé? Knihy Písma bez omylu učia pravdu, pretože sú inšpirované, teda napísané z vnuknutia Ducha Svätého, a ich pôvodcom je Boh.

9 Čo je Biblia? Za Bibliu (gréc. biblos = kniha) označujú Židia a kresťania zbierku posvätných textov, ktoré vznikli v období pred tisíckami rokov a sú pre nich potvrdením ich viery. Kresťanská Biblia je rozsiahlejšia ako židovská, lebo okrem spisov Starého zákona obsahuje navyše štyri evanjeliá, listy sv. Pavla a ďalšie písomné dokumenty prvotnej Cirkvi.

10 Ako môže byť Sväté písmo „pravdou” keď nie všetko, čo sa v ňom píše, je správne? Biblia nám nechce sprostredkovať historické údaje alebo vedecké poznatky. Jej autori boli deťmi svojej doby. Delili sa o kultúrne predstavy svojho prostredia a podliehali svojim omylom. Napriek tomu vo Svätom písme nájdeme všetko, čo potrebujeme vedieť o Bohu a o ceste k spáse.

11 Knihy Biblie – STARÝ ZÁKON (46 kníh): Dejepisné knihy, Poučné knihy, Prorocké knihy.

12 NOVÝ ZÁKON (27 kníh)

Evanjeliá: podľa Matúša (Mt), Marka (Mk), Lukáša (Lk), Jána (Jn),

Skutky apoštolov, Listy apoštola Pavla: Rimanom, Prvý a druhý list Korinťanom, Galaťanom, Efezanom, Filipanom, Kolosanom, Prvý a druhý list Solúnčanom, Prvý a druhý list Timotejovi, Títovi, Filemonovi, Hebrejom, Jakubov list, Prvý a druhý Petrov list, Prvý, druhý a tretí Jánov list, Júdov list, Zjavenia apoštola Jána.

13 Aký význam má pre kresťanov Starý zákon? V Starom Zákone sa Boh ukazuje ako ten, ktorý svet stvoril a udržiava ho a zároveň vedie ľudí. Bez Starého zákona nemožno pochopiť Ježiša Krista.

14 Aký význam má pre kresťanov Nový zákon? V Novom zákone sa napĺňa Božie Zjavenie. Štyri evanjeliá sú základom Svätého písma a najvzácnejším pokladom Cirkvi. Boží Syn nám v nich ukazuje, kto je, a stretáva sa s nami. V Skutkoch apoštolov sa dozvedáme o počiatkoch Cirkvi a o pôsobení Ducha Svätého. V apoštolských listoch sa v Božom svetle ukazuje ľudský život so všetkými svojimi peripetiami. V Zjavení svätého Jána vnikáme do udalostí zavŕšenia času a konca sveta.

„Kto nepozná Písmo, nepozná Krista“. Sv. Hieroným, učiteľ Cirkvi.

15 Čo je to viera? Viera je poznanie a dôvera. Viera je dokonalý Boží dar, ktorý dostaneme, keď o ňu prosíme. Kto verí, usiluje sa o osobný vzťah s Bohom a je ochotný veriť Bohu všetko, čo o sebe zjaví.

16 Existuje nejaký rozpor medzi vierou a prírodnými vedami? „Medzi Bohom a prírodnými vedami nenájdeme rozpor. Nielenže sa navzájom nevylučujú, ale navzájom sa dopĺňajú a podmieňujú“. (MAX PLANCK (1858 – 1947, fyzik, nositeľ Nobelovej ceny, zakladateľ kvantovej teórie)

KATECHÉZA 2

17 Načo potrebuje viera definície a formuly? Cirkev kladie dôraz na určité vety, aby Kristovo posolstvo bolo uchránené pred deformáciou. Tieto presné vyjadrenia viery sú dôležité najmä vtedy, keď sa viera vnáša do najrôznejších kultúr, a má si uchovať svoju podstatu.

18 Čo sú vyznania viery? Krátke formuly, ktorými veriaci vyznávajú svoju vieru. Ranokresťanské apoštolské vyznanie viery sa považuje za zhrnutie viery apoštolov. Veľké vyznanie viery vzišlo z veľkých koncilov dovtedy nerozdelenej Cirkvi (nicejského r. 325, carihradského r. 381) a dodnes tvorí spoločný základ kresťanov Západu i Východu.

19 Ako znie apoštolské vyznanie viery? Verím v Boha, Otca všemohúceho. Stvoriteľa neba i zeme, i v Ježiša Krista, jeho jediného Syna, nášho Pána, ktorý sa počal z Ducha Svätého, narodil sa z Márie Panny, trpel za vlády Poncia Piláta, bol ukrižovaný, umrel a bol pochovaný; zostúpil k zosnulým, tretieho dňa vstal z mŕtvych, vystúpil na nebesia, sedí po pravici Boha Otca všemohúceho. Odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych. Verím v Ducha Svätého, v svätú Cirkev katolícku, v spoločenstvo svätých, v odpustenie hriechov, vo vzkriesenie tela a v život večný. Amen.

20 Prečo veríme len v jedného Boha? Podľa Písma svätého jestvuje len jeden Boh. Aj podľa zákonov logiky môže existovať len jeden Boh. Keby existovali dvaja bohovia, potom by bol jeden zároveň hranicou a obmedzením toho druhého. „Ja som Boh a iného niet” (Izaiáš 45, 22).

MONOTEIZMUS (gréc. monos = jediný, theos = boh) je učenie o Bohu ako jedinom, absolútnom a osobnom bytí, ktoré je posledným cieľom všetkého. Medzi monoteistické náboženstvá patrí judaizmus, kresťanstvo a islam.

21 Veríme v jedného Boha alebo v troch bohov? Veríme v jedného Boha v troch osobách (TROJICA). „Boh nie je samota, ale dokonalé spoločenstvo”  (Benedikt XVI.) To, že je Boh trojjediný, vieme od Ježiša Krista: On, Syn, hovorí o svojom Otcovi na nebesiach – „Ja a Otec sme jedno“, (Jn 10, 30). Modlí sa k nemu a dáva nám svojho Ducha Svätého, ktorý je láskou Otca a Syna.

22 Prečo nazývame Boha „Otcom”? Je Stvoriteľom a láskyplne sa ujíma svojho stvorenia. Ježiš, Boží Syn, nás učí oslovovať ho ,,Otče náš”.

23 Kto je „Duch Svätý”? Duch Svätý je tretia osoba Najsvätejšej Trojice a má rovnakú božskú veľkosť ako Otec a Syn.

24 Je Ježiš Boh? Ježiš Nazaretský je Syn, druhá Božská osoba. Vďaka zázrakom a predovšetkým zmŕtvychvstaniu učeníci spoznali, kým Ježiš naozaj je a začali ho uctievať ako Pána.

25 Môže Boh všetko? Ak áno, prečo nezabráni zlu? Bohu nič nie je nemožné. Je všemohúci, stvoril svet z ničoho, je Pánom dejín. To, ako používa svoju všemohúcnosť, je tajomstvo. Ak sa ľudia pýtajú kde bol Boh práve v tej ťažkej chvíli? Ústami proroka Izaiáša nám odpovedá: „Moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty” (55, 8). „Boh dopúšťa zlo iba preto, aby z neho vzišlo ešte väčšie dobro” (sv. Tomáš Akvinský). Smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša nám ukazujú, že zlo nemá posledné slovo. Z najhoršieho zla dal Boh vyrásť absolútnemu dobru. Veríme, že Boh pri poslednom súde urobí koniec všetkému bezpráviu.

26 Môže byť človek zástancom evolučnej teórie, a veriť v Stvoriteľa? Áno. Viera je otvorená poznatkom vedy. Teológia nemá prírodovedeckú kompetenciu; prírodné vedy zasa nemajú teologickú kompetenciu.

27 Prečo Boh stvoril svet? Svet bol stvorený na Božiu slávu. Nejestvuje iný dôvod stvorenia ako láska. V nej sa zjavuje Božia sláva a vznešenosť.

28 Čo je peklo? Stav definitívneho odlúčenia od Boha. Ježiš hovorí o ňom ako o najhlbšej „tme” (Mt 8, 12). Je skôr studené ako horúce.

29 Kto sú anjeli? Duchovné Božie stvorenia, obdarené rozumom a vôľou. Nemajú telo, sú nesmrteľní. Žijú v Božej prítomnosti a ľuďom sprostredkúvajú Božiu vôľu a ochranu. Anjeli, ktorí od Boha odpadli, sa nazývajú diabli, démoni. Každý má anjela ako ochrancu, ktorého môžeme prosiť o pomoc a o príhovor u Boha.

30 Čo znamená, že človek bol stvorený na „Boží obraz”? Človek je na rozdiel od neživých vecí, rastlín a zvierat osobou obdarenou duchom. Boh nás stvoril, aby sme  boli šťastní. Svoje šťastie dosahuje človek tým, že poznáva Boha, miluje ho, slúži mu a žije vo vďačnosti.

31 Čo je a odkiaľ pochádza duša? Životný princíp, vnútro, ktoré robí z každého jednotlivca skutočného človeka. Z hmotného tela sa stáva živé ľudské telo.  Ľudskú dušu stvoril priamo Boh, „nesplodili” ju teda biologickí rodičia.

32 Bolo v Božom pláne ľudské utrpenie a smrť? Boh nechce, aby ľudia trpeli a zomierali. Jeho pôvodným plánom pre človeka bol raj: večný život v pokoji s Bohom.

33 Prečo sa správy o Ježišovi nazývajú „evanjelium” alebo „radostná zvesť”? Evanjelia hovoria, že Boh poslal ľuďom svojho Syna, aby sme mohli napriek svojim hriechom znovu nájsť cestu k večnému spoločenstvu s Bohom.

34 Čo znamená meno „Ježiš”? Ježiš v hebrejčine znamená: ,,Boh zachraňuje.”

V rímskych katakombách je starokresťanský tajný znak, ktorý vyznával Ježiša Krista – slovo ICHTHYS (gréc. ryba) jednotlivé prvé hlásky – piatich gréckych slov Iesous, CHristos, THeou (Boží), hYos ( Syn) a Sótér (Spasiteľ).

35 Prečo sa Ježiš nazýva aj „Kristus”?Christos” znamená „pomazaný”. V Izraeli boli do svojho úradu pomazaní králi, kňazi a proroci. Ježiš bol pomazaný „Duchom Svätým” (Sk 10, 38). Podľa Krista sa nazývame kresťanmi.

36 Čo znamená, že Ježiš Kristus je zároveň pravý Boh a pravý človek? V Ježišovi Kristovi sa Boh stal jedným z nás, naším bratom. a neprestal byť Bohom.

37 Prečo je Mária Panna? Boh chcel, aby Ježiš mal ľudskú matku. Jeho Otcom je však on sám. Ježiš sa narodil zo ženy, no nemal pozemského otca. Mária sa pôsobením Ducha Svätého stala Božou Matkou – a ako Ježišova matka sa stala matkou všetkých kresťanov a dokonca matkou všetkých ľudí.

38 Mala Mária ešte iné deti okrem Ježiša? Ježiš je Máriin jediný syn. V aramejčine, Ježišovom materinskom jazyku, existuje len jeden výraz pre brata a sestru i pre bratanca a sesternicu. Tam, kde sa v evanjeliách hovorí o Ježišových „bratoch a sestrách” ide o Ježišových blízkych príbuzných.

39 Čo znamená „nepoškvrnené počatie Panny Márie”? Panna Mária bola od okamihu svojho počatia pre osobitnú milosť všemohúceho Boha a pre zásluhy Ježiša Krista, uchránená od akejkoľvek poškvrny dedičného hriechu” (dogma).

40 Prečo je Mária aj našou Matkou? Máriu nám dal za matku Ježiš Kristus: „Žena, hľa, tvoj syn!”„Hľa, tvoja matka!”

41 Prečo Ježiš konal zázraky? Zázraky boli prejavom jeho lásky k ľuďom a potvrdzovali jeho poslanie. Ježišove zázraky neboli magickým predvádzaním sa. Ježiša naplňovala Božia moc. Svojimi zázrakmi ukazoval, že je Mesiáš a že v ňom sa začína Božie kráľovstvo.

42 Prečo Ježiš povolal apoštolov? Ježiš zhromaždil učeníkov, mužov i ženy. Z ich radov si vybral dvanástich mužov, apoštolov. Dvanástich pozval na Poslednú večeru a zveril im poslanie: „Toto robte na moju pamiatku” (Lk 22, 19). Apoštoli sa stali svedkami Ježišovho zmŕtvychvstania a pokračovali v plnení jeho poslania. Petrovi Ježiš zveril osobitnú autoritu: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev” (Mt 16, 18). Z Petrovho mimoriadneho postavenia medzi apoštolmi vzišiel úrad pápeža.

KATECHÉZA 3

43 Prečo si Ježiš zvolil pre svoju smrť a zmŕtvychvstanie sviatok židovskej Veľkej noci? Ježiš si vybral sviatok Veľkej noci (Paschy) svojho národa ako symbol pre to, čo sa s ním malo stať v smrti a zmŕtvychvstaní. Ako bol jeho národ vyslobodený z egyptského otroctva, tak Ježiš vyslobodzuje nás z otroctva hriechu a moci smrti.

44 Ako mohol byť taký mierumilovný človek, akým bol Ježiš, odsúdený na smrť na kríži? V mnohých ohľadoch bol Ježiš pre Židov provokáciou. Odpúšťal hriechy, čo bolo vyhradené iba Bohu, relativizoval predpisy týkajúce sa sobotného dňa odpočinku, vystavoval sa podozreniu z bohorúhačstva. To boli zločiny, na ktoré sa podľa židovského Zákona vzťahoval trest smrti. Cirkev vyznáva spoluvinu všetkých hriešnikov na Ježišovej smrti.

45 Čo sa stalo pri Poslednej večeri? Ježiš umyl učeníkom nohy; ustanovil Eucharistiu a kňazstvo. Napokon vyzval apoštolov: „Toto robte na moju pamiatku!”

46 Prežíval Ježiš na Olivovej hore v noci pred  smrťou naozaj smrteľnú úzkosť? Ježiš bol pravý človek, prežíval ozajstnú smrteľnú úzkosť tak ako každý človek.

47 Prečo nás musel Ježiš zachrániť práve smrťou na kríži? Kristus si vyvolil kríž, aby na seba vzal vinu sveta. Svojou láskou priviedol svet späť k Bohu. Boh nám nemohol prejaviť svoju lásku presvedčivejšie, ako keď sa v osobe Syna nechal za nás pribiť na kríž. Kríž bol v antike tým potupným a krutým nástrojom popravy. Rímski občania nesmeli byť odsúdení na trest ukrižovaním.

48 Prečo máme aj my prijímať utrpenie a nasledovať Ježiša? Kresťania nemajú vyhľadávať utrpenie. Ak sú však konfrontovaní s utrpením a ak ho pripoja k Ježišovmu utrpeniu, môžu v ňom objaviť zmysel: „Kristus trpel za vás a zanechal vám príklad, aby ste kráčali v jeho šľapajach” (1 Pt l, 21). Úlohou kresťanov je zmierňovať utrpenie vo svete. Vo viere môžeme prijímať vlastné utrpenie a mať spoluúčasť na utrpení druhých.

49 Ako učeníci zistili, že Ježiš vstal z mŕtvych? Po smrti ho videli pri rôznych príležitostiach, hovorili s ním a poznali, že je živý. Máme svedectvá mnohých jednotlivcov i skupín, ktorí boli priamymi účastníkmi jeruzalemských udalostí.

50 Čo znamená, že Ježiš vystúpil do neba? Nanebovstúpenie znamená vstup Ježišovho človečenstva do božskej slávy, v ktorej naveky zostáva s Otcom. Ježiš hovorí: „Až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe” (Jn 12, 32).

51 Prečo je Ježiš Kristus Pánom celého sveta? Všetkých ľudí vykúpil a bude ich súdiť.  On je nad nami ako jediný, pred ktorým sa klaniame; je s nami ako hlava Cirkvi.

52 Čo znamená: Verím v Ducha Svätého? Veriť v Ducha Svätého znamená klaňať sa mu rovnako ako Bohu Otcovi a Synovi. Ježiš pred smrťou sľúbil učeníkom, že im pošle „iného Tešiteľa” (Jn 14, 16), keď už nebude s nimi.

53 Akú úlohu má Duch Svätý v Ježišovom živote? Duch Svätý povolal Ježiša k životu pod srdcom Panny Márie; potvrdil, že Ježiš je milovaný Syn Boží, viedol ho a dával mu životnú silu až do konca. Po svojom zmŕtvychvstaní daroval učeníkom Ducha Svätého. Tak prešiel Ježišov Duch aj do jeho Cirkvi: „Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás” (Jn 20, 21).

54 Pod akými menami a znameniami sa zjavuje Duch Svätý? Na Ježiša zostupuje Duch Svätý v podobe holubice. Prví kresťania zakúsili Ducha Svätého ako pomazanie, živú vodu, víchricu alebo ako blčiaci oheň.

55 Čo sa stalo na Turíce? Päťdesiat dní po svojom zmŕtvychvstaní zoslal Pán na svojich učeníkov Ducha Svätého. Duch Svätý v deň Turíc premenil ustráchaných apoštolov na odvážnych Kristových svedkov. Zakrátko nato prichádzali za učeníkmi tisíce ľudí, aby sa dali pokrstiť. To bola hodina zrodu Cirkvi.

56 Ako pôsobí Duch Svätý v mojom živote? „Duch Svätý je Tichý hosť našej duše“, sv. Augustín. Kto ho chce vnímať, musí sa stíšiť. Byť „chrámom Ducha Svätého” znamená byť telom i dušou k dispozícii tomuto hosťovi, Bohu v nás.

KATECHÉZA 4

57 Čo je Cirkev? Všetci pokrstení a veriaci v Boha, ktorých si vyvolil Boh, spolu tvoria Cirkev. Kristus je hlavou Cirkvi.

58 Čo je úlohou Cirkvi? Má dbať, aby Božie kráľovstvo, ktoré sa začalo v Ježišovi, vzklíčilo a rástlo vo všetkých národoch sveta. Kristus miluje Cirkev, ako ženích miluje nevestu. Naveky sa s ňou spája a dáva za ňu svoj život.

59 Prečo môže existovať len jedna Cirkev? Tak ako je len jeden Kristus, môže existovať len jediná Cirkev Ježiša Krista. Ježiš založil Cirkev na základe apoštolov. Viera apoštolov sa odovzdáva z generácie na generáciu pod vedením Petrovho úradu. Rovnako aj sviatosti, ktoré Ježiš zveril apoštolom.

60 Sú aj nekatolícki kresťania našimi bratmi a sestrami? Všetci pokrstení patria do cirkvi Ježiša Krista. Aj pokrstení, ktorí neprežívajú plné spoločenstvo s Katolíckou cirkvou, sú kresťanmi a našimi bratmi a sestrami. K odštiepeniu od jedinej Kristovej Cirkvi dochádzalo pre odklon od Ježišovho učenia, pre ľudské chyby a pre neochotu zmieriť sa na obidvoch stranách. Dnešní kresťania nenesú vinu na historických cirkevných rozkoloch.

61 Prečo je Cirkev svätá? Nie je svätá preto, že by boli svätí všetci jej členovia, ale preto, že svätý je Boh, ktorý v nej pôsobí. Všetci členovia Cirkvi sú posvätení v krste.

62 Prečo sa Cirkev nazýva katolícka? Katolícky (gréc. katholon) znamená vzťahujúci sa na celok. Kristus povolal Cirkev k tomu, aby všetkým ohlasovala radostnú zvesť a poslal ju ku všetkým národom.

63 Kto patrí do Katolíckej cirkvi? Ten, kto sa v jednote s pápežom a biskupmi spája s Ježišom Kristom vyznaním katolíckej viery a prijímaním sviatosti.

64 Aký vzťah má Cirkev k Židom? Židia sú ,,staršími súrodencami” kresťanov, Boh si ich zamiloval ako prvých a hovoril najprv k nim. Ježiš Kristus sa ako človek stal príslušníkom židovského národa. Židovská viera je koreňom našej viery. Sväté písmo Židov nazývame Starý zákon.

NÁBOŽENSKÁ SLOBODA: Právo každého človeka nasledovať svoje svedomie pri voľbe a uplatňovaní svojho náboženstva. Neznamená to, že všetky náboženstvá sú rovnocenné a rovnako pravdivé.

65 Prečo sa Cirkev nazýva apoštolská? Je založená na apoštoloch, zachováva ich tradíciu a je vedená ich nástupcami. Po zmŕtvychvstaní im Ježiš daroval Ducha Svätého a rozposlal ich do celého sveta. Svoje poslanie odovzdali ďalej vkladaním rúk svojim nástupcom, biskupom – apoštolská postupnosť.

66 V čom spočíva povolanie laikov? povolaní šíriť Božie kráľovstvo medzi ľuďmi. Laik sa stará o to, aby ľudia v jeho okolí (v škole, v rodine, v zamestnaní) poznávali evanjelium a Krista. Svojou vierou ovplyvňuje spoločnosť, ekonomiku a politiku. Podporuje život Cirkvi, napríklad tým, že prijíma službu miništranta alebo lektora, slúži ako vedúci modlitbovej skupiny, pracuje v cirkevných združeniach a radách (vo farskej rade, v správe Cirkvi).

67 Akú úlohu má pápež? Pápež je ako nástupca svätého Petra a hlava biskupského kolégia zárukou jednoty Cirkvi. Má najvyššiu autoritu pri rozhodovaní vo vieroučných a disciplinárnych otázkach. Ježiš zveril Petrovi prednostné postavenie medzi apoštolmi. Peter sa stal najvyššou autoritou prvotnej Cirkvi. Rím sa po jeho smrti stal duchovným centrom Cirkvi. Rímu podliehali všetky cirkevné obce, pretože bol meradlom pravej, úplnej a nefalšovanej apoštolskej viery.

68 Je pápež naozaj neomylný? Áno. Avšak iba vtedy, keď prostredníctvom slávnostného cirkevného aktu (ex cathedra) vyhlasuje dogmu alebo záväzné rozhodnutie v otázkach učenia viery a mravov.  Pápežova neomylnosť sa netýka jeho morálky a inteligencie. Dogma (gréc. = názor, uznesenie) je článok viery obsiahnutý v Písme alebo v tradícii, vyhlásený „ex cathedra” ako Božie zjavenie.

KATECHÉZA 5

69 Čo znamená „spoločenstvo svätých”? Do „spoločenstva svätých” patria všetci pokrstení ľudia, živí aj zomrelí. Môžeme si navzájom pomáhať, prosiť o príhovor svätcov, ale aj našich zosnulých, ktorí už sú u Boha. A svojím príhovorom môžeme pomôcť našim zomrelým v očistci.

70 Prečo má Mária  výnimočné postavenie v spoločenstve svätých? Mária ako Ježišova matka je aj našou matkou. Pretože s telom i dušou prijala od Boha neľahké poslanie, bola s telom i dušou prijatá do nebeskej slávy. Jej pomoc zakúšali ľudia už od počiatku Cirkvi.

71 Môžeme sa Márii klaňať? Klaňať sa môžeme iba Bohu. Máriu si však môžeme uctievať ako matku nášho Pána. Ona sama hovorí: „od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia” (Lk 1, 48). Poznáme mariánske pútnické miesta, sviatky a modlitby.

72 Má Cirkev skutočne moc odpúšťať hriechy? Ježiš odpúšťal hriechy, ale povolal k tomu aj Cirkev. Ježiš dáva kňazom moc odpúšťať hriechy. „Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.”

73 Prečo veríme vo vzkriesenie mŕtvych? Kristus vstal z mŕtvych, žije naveky a dáva nám podiel na svojom večnom živote. „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky” (Jn 11 , 25).

74 Budeme po smrti postavení pred súd? Osobný súd nastáva v okamihu smrti človeka. Všeobecný, posledný súd nastane na konci sveta, pri druhom príchode Pána. Boh nás vidí takých, akí sme.

75 V čom spočíva nebo? Nebo je nekonečný okamih lásky. Už nás nič neodlúči od Boha, ktorého naša duša miluje a ktorého celý život hľadala. Spolu s anjelmi a svätými sa môžeme navždy radovať z Boha a s ním.

76 Čo je to očistec? Očistec je stav. Kto zomrie v Božej milosti (v pokoji s Bohom a s ľuďmi), potrebuje ešte očistenie, kým bude môcť vojsť do neba.

77 Môžeme pomôcť zosnulým, ktorí sa nachádzajú v očistci? Keď človek zomrie, už pre seba nemôže nič urobiť. My však môžeme pomôcť zomrelým v očistci. Pôstom, modlitbou, konaním dobra, ale predovšetkým slávením eucharistie im môžeme vyprosiť milosť.

78 Čo je peklo? Stav večnej odlúčenosti od Boha, neprítomnosť lásky. Kto zomrie vedome a zo slobodnej vôle v ťažkom hriechu bez ľútosti a odmietne Božiu milosrdnú lásku, ten sa sám vylučuje zo spoločenstva s Bohom.

79 Ak je Boh láska, ako môže existovať peklo? Človek sám odmieta milosrdnú Božiu lásku a dobrovoľne sa pripravuje o (večný) život tým, že sa sám vylučuje zo spoločenstva s Bohom.

80 Prečo hovoríme „amen” za vyznaním svojej viery? Slovom AMEN hovoríme svoje „áno” na všetko, čo sme vyznali. „Kto hovorí amen, akoby sa podpisoval” (sv. Augustín).

81 Čo sú sviatosti? Viditeľné znaky, založené Kristom, v ktorých pôsobí neviditeľná skutočnosť – Božia milosť.

82 Koľko je sviatostí? Sedem: krst, birmovanie, eucharistia, sviatosť zmierenia, sviatosť chorých, sviatosť posvätného stavu a sviatosť manželstva.

83 Prečo potrebujeme sviatosti? Sviatosťami získavame milosť, ktorú potrebujeme, aby sme boli ospravedlnení a aby sme sa stali Božími deťmi.

84 Ktoré sviatosti možno prijať iba raz? Krst, birmovanie a sviatosť posvätného stavu. Tie vtláčajú kresťanovi nezmazateľnú pečať, preto sa nemôžu opakovať.

85 Vyžadujú sviatosti vieru? Sviatosť môže účinkovať len vtedy, ak ju chápeme a prijímame s vierou. Nejde o magické úkony.

86 Nestráca sviatosť účinok, ak ju udelí nehodný človek? Sviatosti pôsobia nezávisle od mravnosti toho, kto ich udeľuje. Stačí jeho vôľa konať v zhode s Cirkvou.

KATECHÉZA 6

87 Prečo bohoslužby obsahujú také množstvo znakov a symbolov? Ľudia potrebujú znaky a symboly, aby dokázali poznávať vnútorné skutočnosti. Boh nám dáva znamenia, v ktorých je medzi nami prítomný: chlieb a víno, krstná voda, kľakáme si, vstávame, skláňame hlavu…

88 Čo je liturgia? Oficiálna bohoslužba Cirkvi. Posvätné stretnutie s Ježišom Kristom. Najdôležitejšou bohoslužbou bola veľkonočná bohoslužba, ktorú slávil Ježiš so svojimi učeníkmi v predvečer svojej smrti.

89 Čo je to liturgický rok (cirkevný rok)? Liturgický rok je prežívaním jednotlivých tajomstiev Ježišovho života v priebehu roka. Začína adventom, vrcholí oslavou Veľkej noci.

90 Je nedeľa dôležitá? Nedeľa je stredobodom kresťanského života, oslava zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Tomu, kto neslávi nedeľu, zostáva iba týždeň so siedmimi pracovnými dňami.

91 Čo je to denná modlitba Cirkvi? Denná modlitba Cirkvi, “liturgia hodín”, je všeobecnou modlitbou cirkvi. Modlia sa ju kňazi a rehoľníci, aj mnohí laici.

92 Čo je Boží dom? Kostoly sú Božie príbytky, pretože Kristova prítomnosť v Eucharistii je tu pravdivá a reálna. Krása kostolov nám pripomína krásu, lásku a veľkosť Boha.

93 Ktoré liturgické miesta sú v kostole najdôležitejšie? Oltár s krížom, svätostánok, sedadlo celebranta, ambóna, krstiteľnica a spovednica.

94 Čo je to krst? Je to základná sviatosť, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krst je brána do Cirkvi a začiatok spoločenstva s Bohom. Zjednocuje nás s Ježišom Kristom, vyslobodzuje od dedičného hriechu a očisťuje od osobných hriechov.

95 Ako sa udeľuje krst? Tri razy sa leje voda na hlavu a hovorí sa: ,,N. ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.” Voda symbolizuje očistenie a nový život.

96 Kto môže byť pokrstený a čo sa vyžaduje od čakateľa na krst? Krst môže prijať každý nepokrstený človek. Predpokladom krstu je viera, ktorá sa pri krste musí verejne vyznať. Človek, ktorý chce prijať krst, koná prípravu (katechumenát).

97 Prečo Cirkev krstí malé deti? Skôr ako sa my rozhodneme pre Boha, Boh sa dávno rozhodol pre nás. Veriaci rodičia si želajú pre dieťa to najlepšie, ak žiadajú krst. Krst detí predpokladá, že ich rodičia budú viesť ku kresťanskému životu. Ten, kto dieťaťu odopiera krst, dopúšťa sa na ňom bezprávia.

98 Kto môže krstiť? V obvyklých prípadoch biskup, kňaz a diakon. V prípade núdze môže krstiť každý človek, keď má úmysel konať to, čo koná Cirkev.

99 Je krst skutočne jedinou cestou ku spáse? Cestu ku spáse nachádzajú aj tí, ktorí nemali príležitosť poznať vieru a ktorí úprimne hľadajú Boha a žijú podľa svojho svedomia (krst túžby). Boh sám nie je viazaný na svoje sviatosti.

100 Čo je birmovanie? Sviatosť, v ktorej dostávame dary Ducha Svätého. Vkladaním rúk biskupa a pomazaním krizmou dostaneme silu slovom i skutkom svedčiť o Bohu. Stávame sa plnohodnotnými členmi Katolíckej cirkvi.

101 Čo je sedem darov Ducha Svätého? Dary Ducha Svätého sú trvalé dispozície. Je ich sedem: múdrosť, rozum, rada, sila, poznanie, nábožnosť a bázeň voči Bohu.

102 Čo je ovocie Ducha Svätého? „láska, radosť, pokoj, trpezlivosť, zhovievavosť, dobrota, láskavosť, vľúdnosť, vernosť, skromnosť, zdržanlivosť, čistota” (Gal S, 22 - 23).

103 Čo hovorí Sväté písmo o sviatosti birmovania? Ježiš žil svoj život v Duchu lásky a jednoty s Otcom. Toho istého Ducha Ježiš prisľúbil učeníkom a On v päťdesiaty deň po Veľkej noci, na Turíce, zostúpil na apoštolov. Svätý Duch zostupuje na každého, kto prijíma sviatosť birmovania.

104 Čo sa deje pri birmovaní? Duši pokrsteného kresťana je vtlačená nezmazateľná pečať. Birmovanec prijíma Ducha Svätého, aby bol kresťanom telom i dušou, slovom i skutkom. (Birmovanie, z lat. firmatio = posilnenie).

105 Čo je krizma? Zmes olivového oleja a balzamovej živice, (gréc. chrisma – olej na pomazanie; christos - pomazaný): Požehnáva ju biskup na Zelený štvrtok dopoludnia; používa sa pri krste, pri birmovaní, pri kňazskej a biskupskej vysviacke, pri požehnaní oltárov a zvonov. Olej je symbolom radosti, sily a zdravia. Ľudia pomazaní krizmou majú šíriť „Kristovu ľúbeznú vôňu“.

106 Kto môže prijať birmovanie a čo sa očakáva od uchádzača o birmovanie? Každý pokrstený katolík v ,stave milosti – bez smrteľného hriechu, pretože smrteľný hriech oddeľuje človeka od Boha. Mladý kandidát birmovania sa nachádza v dôležitej etape svojho života. Preto sa usiluje, aby pochopil vieru a prosí o Ducha Svätého.

107 Kto môže birmovať? Biskup. Ak je to potrebné, môže biskup poveriť aj nejakého kňaza. V nebezpečenstve smrti sviatosť birmovania môže udeliť každý kňaz.

KATECHÉZA 7

108Čo je to Eucharistia? (gréc. eucharistia = vďakyvzdanie) Sviatosť, v ktorej Ježiš za nás dáva svoje telo a krv. Slávenie Eucharistie je prameňom a vrcholom kresťanského života. Keď prijímame eucharistický chlieb, zjednocujeme sa s Ježišom, ktorý dal za nás svoje telo na kríži. Ježiš slávil so svojimi učeníkmi Poslednú večeru, daroval sa učeníkom v podobe chleba a vína a vyzval ich, aby slávili v Eucharistii jeho smrť: „Toto robte na moju pamiatku” (1 Kor 11, 24).

„Priblížte svoje srdcia k Božskému Srdcu. Proste ho o milosť, aby ste ho poznali, o lásku, aby ste ho milovali, o odvahu, aby ste mu dokázali slúžiť. Túžobne ho hľadajte. Nesmieme svoj život oddeľovať od Eucharistie“. Matka Tereza

109 Kedy Ježiš ustanovil Eucharistiu? V predvečer svojej smrti, keď v jeruzalemskom večeradle s apoštolmi slávil Poslednú večeru. Ježišovu hostinu nazývame aj svätá obeta, omša, liturgia, eucharistické zhromaždenie, pamiatka Pánovho umučenia, smrti a zmŕtvychvstania.

110 Ktoré prvky patria k svätej omši? Omša pozostáva z dvoch hlavných častí – z bohoslužby slova a Eucharistie. V bohoslužbe slova počúvame čítania zo Starého a Nového Zákona. Je tu aj homília a spoločné prosby. V eucharistickej bohoslužbe sa prinášajú dary chleba a vína, ktoré sa premieňajú a podávajú sa veriacim vo svätom prijímaní.

Časti sv. omše:

Kyrie eleison (gréc. = Pane, zmiluj sa) Antické zvolanie na vyjadrenie úcty bohom a panovníkom. Neskôr sa vzťahovalo na Ježiša Krista.

Glória (lat. = sláva) Anjelský chválospev vo vianočnej noci, vzdávame Bohu chválu.

Aleluja (hebrejsky halal = oslavujte Boha!): v omši sa ním uvádza evanjelium.

Homília, kázeň; počas omše môže kázať kňaz alebo diakon.

Sanctus (lat. = svätý) Jedna z najstarších častí svätej omše.

Prepodstatnenie, podstata chleba a vína sa pôsobením Ducha Svätého v slovách premenenia mení na Kristovo telo a krv, vonkajšia podoba zostáva nezmenená. Ježiš Kristus je v chlebe a víne skutočne prítomný po dobu trvania vonkajšej podoby spôsobov.

Prijímanie (lat. communio = spoločenstvo) prijímanie Kristovho tela a krvi. Deje sa pri svätej omši, ale aj mimo, napr. pri návštevách chorých.

Boží Baránok, baránka izraelský ľud obetoval pri svojom vyslobodení z egyptského otroctva, Ján Krstiteľ poukázal na Ježiša: „Hľa, Boží Baránok..“ skrze neho sme oslobodení od hriechov a nájdeme pokoj v Bohu.

111 Kto vedie slávenie Eucharistie? Sláveniu Eucharistie neviditeľné predsedá sám Ježiš Kristus. Biskup alebo kňaz ho zastupuje. Kňaz koná na základe sviatosti kňazstva. Cez neho koná Kristus ako hlava Cirkvi.

112 Ako máme uctievať Pána Ježiša v chlebe a vo víne? Boh je skutočne prítomný v konsekrovanej (premenenej) podobe chleba a vína. Sväté hostie sa uchovávajú vo svätostánku, ktorý je najčestnejším miestom kostola. Pred svätostánkom si pokľakáme. Nájdime si čas na adoráciu pred svätostánkom.

Konsekrácia (lat. consecratio = svätenie) V omši sa pri premenení „konsekrujú” chlieb a víno a premieňajú sa na Ježišovo telo a krv. Konsekrujú sa aj biskupi, kňazi a diakoni, ako aj určité predmety slúžiace Bohu, napríklad kostoly a oltáre.

113 Ako často sa má katolík zúčastňovať na svätej omši? Každú nedeľu a v prikázané sviatky. Nemôžeme žiť v živom vzťahu s Ježišom, ak nezájdeme tam, kde na nás čaká Pán. Svätá omša je pre kresťana najdôležitejším bodom týždňa.

114 Ako sa pripraviť na sväté prijímanie? Ak sme si vedomí ťažkého hriechu, musíme sa predtým vyspovedať. Mali by som sa zmieriť s blížnymi a zachovať hodinu pôstu pred svätým prijímaním.

115 Ako nás mení sväté prijímanie? Hlbšie nás spája s Ježišom, obnovuje milosti, ktoré sme dostali pri krste a birmovaní, posilňuje nás v boji proti hriechu.

116 Môže sa Eucharistia podávať aj nekatolíckym kresťanom? Pravoslávni kresťania môžu požiadať o sv. prijímanie, pretože vyznávajú tú istú eucharistickú vieru. Ak hrozí nebezpečenstvo smrti alebo iná vážna potreba, smie sa podať sv. prijímanie aj kresťanom, ktorí nemajú plné spoločenstvo s Katolíckou cirkvou a nemôžu sa dostať k svojmu vysluhovateľovi. Podmienkou je prejav viery v sviatostnú prítomnosť Pána Ježiša v Eucharistii.

KATECHÉZA 8

117 Prečo nám Pán Ježiš daroval sviatosť zmierenia a sviatosť chorých? Kristova láska hľadá stratených a uzdravuje chorých. Ježiš povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.” Mk 2, 17.

118 Prečo potrebujeme sviatosť zmierenia? Potrebujeme sa opätovne uzmierovať s Bohom. „Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda.“ (1 Jn 1, 8). Spoveď vyžaduje určité premáhanie, ale Boh je milosrdný. Ten, kto oľutoval a vyznal svoje hriechy, otvára novú, čistú stránku v knihe svojho života. Sviatosť zmierenia sa nazýva tiež sviatosťou pokánia, alebo spoveďou.

119 Kto ustanovil sviatosť zmierenia? Ježiš na veľkonočnú nedeľu vyzval apoštolov: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané” (Jn 20, 23). Podstatu sviatosti zmierenia vysvetlil v podobenstve o milosrdnom otcovi. Náš Otec na nás čaká a odpúšťa nám. Ježiš odpustil hriechy mnohým ľuďom; bolo to preňho dôležitejšie ako robiť zázraky.

120 Čo je hriech? Hriech je odmietnutie Boha, porušenie Božích prikázaní, odtrhnutie sa od Boha, a tým od zdroja života. Preto je smrť následkom hriechu.

121 A čo dedičný hriech? Čo máme spoločné s hriechom Adama a Evy? Dedičný hriech neznamená osobný hriech, ale nešťastný stav ľudstva, do ktorého sa jedinec rodí ešte predtým, ako môže sám zo slobodného rozhodnutia hrešiť.

122 Kto môže odpúšťať hriechy? Jedine Boh. Ježiš túto službu zmierenia odovzdal svojim apoštolom, ich nástupcom biskupom a kňazom, ktorí v Ježišovom mene môžu odpúšťať hriechy. Ak hovoríme: vybavím si to s Bohom osobne, nepotrebujem na to kňaza, neraz zametáme veci pod koberec. Boh chce, aby sme svoje hriechy vyslovili a vyznali ich z tváre do tváre.

123 Ako zvládnuť ľútosť nad hriechmi? Srdcom človeka pohýna Božia milosť. K ľútosti dospejeme ak si uvedomíme rozpor medzi Božou láskou a svojím hriechom. Vtedy nás naplní bolesť nad našimi hriechmi; dáme si predsavzatie, že zmeníme svoj život a svoju nádej vložíme do Božej pomoci.

124 Ako často máme pristupovať k sviatosti zmierenia? Keď človek dosiahne vek, v ktorom je schopný rozlišovať, je povinný sa vyspovedať zo smrteľných hriechov. Cirkev nabáda veriacich vyspovedať sa aspoň raz do roka. V každom prípade sa treba vyspovedať pred sv. prijímaním, ak máme smrteľný hriech.

125 Môže človek pristúpiť k spovedi, aj keď sa nedopustil smrteľných hriechov? Áno, sviatosť zmierenia je darom hlbšieho vzťahu s Pánom. Aj svätci v pokore pristupovali k sviatosti zmierenia, keď mali na to príležitosť, aby ich prežiarilo Božie uzdravujúce svetlo.

126 Existujú také závažné hriechy, ktoré by kňaz nemohol rozhrešiť? Existujú hriechy (vražda, potrat…), ktorými sa človek úplne odvráti od Boha a pre ich závažnosť podľahne exkomunikácii (vylúčeniu z prijímania sviatostí). Cieľom exkomunikácie je polepšenie hriešnika. Rozhrešenie od takých skutkov môže udeliť iba biskup alebo ním poverený kňaz, v niektorých prípadoch iba pápež. V prípade nebezpečenstva smrti môže udeliť rozhrešenie od exkomunikácie každý kňaz.

127 Môže kňaz prezradiť, čo sa dozvedel vo sviatosti zmierenia? Nie, za nijakých okolností. Dokonca ani polícii. Kňaz by bol exkomunikovaný. Poznáme kňazov, ktorí radšej podstúpili smrť, než by porušili tajomstvo. V spovedi môžeme s pokojom zveriť kňazovi úplne všetko.

128 Prečo Ježiš prejavoval záujem o chorých? Ježiš prinášal Božiu lásku najmä chorým. Boh chce, aby sme boli zdraví na tele aj na duchu. Niekedy nám až vážna choroba ukáže, čo potrebujeme najviac zo všetkého. Chorí majú mimoriadny zmysel pre to, čo je podstatné. Vyhľadávali Ježišovu blízkosť; snažili sa ho „dotknúť, lebo vychádzala z neho sila a uzdravovala všetkých”.

129 Prečo sa má Cirkev zvlášť starať o chorých? Boh si praje, aby sme ho spoznali „v  jeho najmenších bratoch” (Mt 25, 40). Ježiš zveril svojim učeníkom starostlivosť o chorých ako prvoradú úlohu. Kresťanstvo od počiatku stavia do centra svojej pozornosti starých, chorých a núdznych ľudí.

130 Komu je určená sviatosť chorých? Môže ju prijať každý veriaci v kritickom zdravotnom stave; aj viac ráz v živote. Aj v mladom veku, napríklad pred ťažkou operáciou.

131 Ako sa slávi sviatosť chorých? Podstatou obradu je modlitba kňaza spojená s pomazaním čela a rúk chorého posväteným olejom.Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi; a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene“. (Jak 5,14.).

132 Aké účinky má sviatosť chorých? Udeľuje útechu, pokoj a silu a chorého spája s Kristom, ktorý prežil naše úzkosti i bolesti. U mnohých táto sviatosť vedie k uzdraveniu. Ak si Boh chce niekoho povolať k sebe, dáva mu v tejto sviatosti silu ku všetkým telesným i duševným zápasom na jeho poslednej ceste. Ak sa chorý nemohol vyspovedať, sviatosť chorých spôsobuje aj odpustenie hriechov. Mnohí chorí cítia, že v danom okamihu je pre nich najdôležitejšie primknúť sa k tomu, ktorý premohol smrť a je sám život – k Ježišovi.

133 Ktoré sú sviatostí služby spoločenstvu? Sviatosti posvätného stavu a manželstva sú určené pre iných, majú budovať Boží ľud. Nikto nie je vysvätený a nikto nevstupuje do manželského stavu iba sám pre seba.

134 Čo je sviatosť posvätného stavu? Účasť na Kristovom kňazstve. Vysviackou dostáva kňaz moc a poslanie slúžiť svojim bratom a sestrám vo viere. Kňaz, ktorý udeľuje sviatosti, nekoná zo svojej morálnej dokonalosti, ale v Kristovi.

135 Koľko stupňov má posvätný stav? Tri: biskupský, kňazský a diakonský.

136 Aký účinok má biskupská vysviacka? Biskupskou vysviackou sa udeľuje plnosť sviatosti posvätného stavu. Biskup je nástupcom apoštolov a vstupuje do biskupského zboru, pod vedením pápeža. Biskupský úrad nepretržitou postupnosťou vychádza od apoštolov. Biskup predstavuje Kristovho zástupcu, je základom miestnej cirkvi.

137 Aký účinok má kňazská vysviacka? Pri vysviacke Duch Svätý vtláča kňazovi nezmazateľnú pečať, ktorou ho pripodobňuje Kristovi kňazovi a dáva mu schopnosť konať v jeho mene – hlásať Božie slovo, udeľovať sviatosti.

138 Aký účinok má diakonská vysviacka? Diakon pomáha biskupovi a kňazom. (gréc. diakonos = služobník) je to prvý stupeň posvätného stavu, pracuje predovšetkým v charitatívnej oblasti, vyučuje, venuje sa katechéze, káže a asistuje pri bohoslužbe.

139 Neznižuje sa dôstojnosť ženy tým, že sviatosť posvätného stavu môžu prijať len muži? Pred Bohom majú muži i ženy rovnakú dôstojnosť, ich charizmy a úlohy sú rozdielne. Cirkev nasleduje Ježišovo rozhodnutie vo večeradle povolať mužov.

KATECHÉZA 9

140 Ako sa uskutočňuje sviatosť manželstva? Vychádza zo sľubu muža a ženy, ktorý prijíma Boh a napĺňa sa fyzickým zjednotením oboch partnerov. Boh zaväzuje tento zväzok až do smrti jedného z partnerov. Sviatosť manželstva si udeľujú muž a žena navzájom. Kňaz alebo diakon dáva novomanželom Božie požehnanie. Manželstvo sa uzavrie vtedy, ak muž a žena chcú vstúpiť do manželstva slobodne a keď im v tom nebránia prirodzené alebo cirkevné záväzky (existujúce manželstvo, pokrvenstvo…).

141 Čo patrí ku kresťanskému sviatostnému manželstvu? Tri prvky:

a) slobodný súhlas,

b) dobrovoľné prijatie celoživotného výlučného zväzku,

c) otvorenosť na prijatie potomstva a vedomie, že sú obrazom lásky medzi Kristom a Cirkvou. Požiadavka jednoty a nerozlučiteľnosti je zameraná proti polygamii a vylučuje mimomanželské milostné vzťahy. Manželstvo, v ktorom by bol vopred vylúčený jeden z týchto troch prvkov, nevzniká. „Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu. Tak sú aj muži povinní milovať svoje manželky ako vlastné telá“. (Ef 5, 25 – 28)

142 Sú všetci ľudia povolaní do manželstva? Každý človek nie je povolaný do manželstva. Aj ľudia, ktorí žijú sami, môžu žiť plným životom. Ježiš mnohým z nich ukazuje osobitnú cestu; pozýva ich k životu bez manželstva „pre nebeské kráľovstvo” (Mt 19, 12).

143 Čo treba robiť, ak sa chce katolík zosobášiť s nekatolíkom? Na uzavretie takého manželstva je potrebný cirkevný súhlas. Zmiešané manželstvo si od oboch partnerov vyžaduje osobitnú vernosť Kristovi, aby rozdelenie neviedlo k náboženskej ľahostajnosti.

144 Môžu sa manželia žijúci v trvalých nezhodách odlúčiť? Ten, pre koho sa manželstvo stalo neznesiteľné alebo kto je vystavený psychickému či fyzickému násiliu, môže žiť odlúčene. Hovoríme o ,,odluke od stola a lôžka”. Manželstvo zostáva naďalej platné. Ak sa zistí, že jeden alebo obaja partneri neboli v čase uzavretia manželstva schopní manželstva alebo neprejavili úplnú vôľu k manželstvu,  cirkevný súd môže prehlásiť také manželstvo za neplatne uzavreté.

145 Aký je postoj Cirkvi k rozvedeným, ktorí uzavreli nový sobáš? Rozvedení, ktorí uzavreli ďalší sobáš, patria naďalej do Cirkvi, ktorá ich sprevádza s prianím, aby sa snažili žiť kresťanským spôsobom, aby navštevovali svätú omšu, i keď nemôžu pristupovať k svätému prijímaniu.

146Čo sú sväteniny? Posvätné úkony, ktorými sa prináša Božie požehnanie. Medzi sväteniny patrí žehnanie osôb, domov alebo dopravných prostriedkov, vody, zvonov alebo organa, svätoblažejské požehnanie, označovanie popolom…

147 Čo je to exorcizmus? Pri krste sa vykonáva tzv. jednoduchý exorcizmus, pri ktorom je človek vytrhnutý z moci Zlého. Veľký exorcizmus je modlitba, ktorou sa pokrstený kresťan vymaní z moci Zlého. Toto môže uplatňovať iba kňaz určený biskupom. To, čo hollywoodske hororové filmy prezentujú, pravde väčšinou nezodpovedá. Treba vylúčiť možnosť psychického ochorenia (záležitosť psychiatra).

148 Aká dôležitá je takzvaná ľudová nábožnosť? Ľudová nábožnosť, ktorá sa prejavuje uctievaním relikvií, účasťou na procesiách, pútiach a pobožnostiach, je dôležitou formou viery. Má byť v súlade s Cirkvou a viesť ku Kristovi. Predovšetkým v stredoveku sa rozšírili púte do svätých miest (Jeruzalem, Rím, Santiago de Compostela). Ľudia sa často vydávali na púť na znamenie pokánia. Dnes púte prežívajú renesanciu. Ľudia hľadajú pokoj a silu, ktoré vyžarujú z posvätných miest. Snažia sa oslobodiť od životných záťaží a vydať sa na cestu za Bohom.

149 Je dovolené uctievať relikvie? Relikvie sú telesné ostatky svätých, ako aj predmety, ktoré svätci používali počas života. Relikvie uctievame správnym spôsobom vtedy, keď tým chválime Božie pôsobenie v ľuďoch, ktorí žili v úplnej odovzdanosti Bohu.

150 Čo vyjadruje kresťanský pohreb? Je službou lásky, ktorú preukazujeme svojim mŕtvym. Máme účasť na žiali pozostalých, zároveň si uvedomujeme posolstvo Veľkej noci. Zomierame v Kristovi, aby sme s ním slávili zmŕtvychvstanie.

151 Pozná Sväté písmo cestu ku šťastiu? Na ceste ku šťastiu nás vedú Ježišove slová – „osem blahoslavenstiev”. V nich nám povedal, že šťastie nájdeme, keď budeme nasledovať jeho spôsob života, hľadať opravdivý pokoj a s čistým srdcom pristupovať k sebe i k druhým ľuďom.

„Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.

Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.

Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.

Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.

Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.

Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.

Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi. (Mt 5, 3 – 12).

152 Čo je to sloboda a prečo existuje? Sloboda je schopnosť, ktorú nám dáva Boh, aby sme mohli konať samostatne a sami za seba. Sloboda zahŕňa možnosť voliť medzi dobrom a zlom. Voľba zla je zneužitím slobody. Pokiaľ sa človek rozhoduje pre zlo, prináša mu to len zdanlivú slobodu. Zlo ničí našu skutočnú slobodu. Vidno to na prípade závislosti. Človek je najslobodnejší vtedy, keď sa dokáže rozhodovať pre to, čo je dobré.

KATECHÉZA 10

153 Je človek zodpovedný za všetko, čo robí? Človek je zodpovedný za všetko, čo koná vedome a dobrovoľne. Nikto nie je úplne zodpovedný za niečo, čo urobil z donútenia, zo strachu, z nevedomosti, pod vplyvom omamných látok alebo zo zlozvyku.

154 Musíme rešpektovať slobodnú vôľu človeka, aj keď sa rozhoduje pre zlo? Slobodne sa rozhodovať, je základné právo ľudskej dôstojnosti. Sloboda človeka môže byť obmedzená len vtedy, keď svojím rozhodnutím obmedzuje slobodu druhých. Sloboda by nebola slobodou, keby neumožňovala rozhodnúť sa aj pre zlú vec.

155 Pomáha nám Boh, aby sme boli slobodnými ľuďmi? Kristus nám dáva svojho Ducha Svätého, ktorý nás oslobodzuje a robí nás nezávislými od moci tohto sveta a posilňuje nás, aby sme dokázali žiť v láske a zodpovednosti.

156 Čo je to svedomie? Svedomie je vnútorná svätyňa človeka, v ktorej počuje hlas Boží. Mravné svedomie je úsudok rozumu, ktorý človeka pohýna robiť dobro a vyhýbať zlu. Človek tak poznáva mravnú hodnotu konkrétneho skutku, ktorý sa chystá vykonať alebo ktorý už vykonal a nesie zaň zodpovednosť.

157 Možno svedomie formovať? Pravdivé svedomie sa formuje výchovou, vnútorným prijímaním Božieho slova a učením Cirkvi. Musí sa formovať, aby sa stávalo citlivým nástrojom správneho konania. Prvou formáciou svedomia je sebakritika. Ďalším formovaním svedomia je vplyv dobrého konania druhých. Správne svedomie vedie človeka k slobode konať poznané dobro. Svedomie môže byť aj zle formované, a tak otupené.

158 Môže človek urobiť niečo zlé, ak z toho nakoniec vyplynie niečo dobré? Mravné zlo nemožno ospravedlňovať prípadným dobrom, ktoré by z neho mohlo vzísť. Niekedy však musíme pripustiť menšie zlo, aby sa zabránilo väčšiemu zlu. Účel nesvätí prostriedky. Je nesprávne zneužívať embryá na výskum kmeňových buniek, aj keby to malo medicíne priniesť úspechy. Je nesprávne „pomôcť’ obeti znásilnenia tým, že jej ponúkneme potrat počatého dieťaťa.

159 Čo znamená slovo „čnosť? Čnosť je vnútorný postoj, dispozícia konať dobro. „Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec” (Mt 5, 48). K hlavným ľudským čnostiam patrí rozvážnosť, spravodlivosť, mravná sila, miernosť. Nazývajú sa tiež „základné, kardinálne čnosti.

160 Čo sú to božské čnosti? Božské čnosti sú viera, nádej a láska. Nazývajú sa „božskými”, pretože majú svoj pôvod v Bohu a nám pomáhajú žiť v dôvernom vzťahu s Bohom.

161 Čo je viera? Viera je božská čnosť, ktorou prijímame Boha a všetko, čo nám zjavil, a vytvárame si k nemu osobné puto.

162 Čo je nádej? Nádej je božská čnosť, ktorou túžime po večnom živote ako po svojom šťastí.

163 Čo je láska? Láska je božská čnosť, pomocou ktorej sa dokážeme odovzdávať Bohu, aby sme sa s ním zjednotili a aby sme prijímali druhých tak, ako prijímame seba samých. Boh sa na mnohých miestach Svätého písma prejavuje ako milosrdný, predovšetkým v podobenstve o milosrdnom otcovi, ktorý sa ponáhľa v ústrety stratenému synovi a bezvýhradne ho prijíma, aby mu pripravil hostinu a oslávil zmierenie s ním.

164 Čo sú to neresti? Neresti sú opakom čností, sú to zlé návyky, ktoré otupujú svedomie, a zvádzajú na hriech. Neresti môžu byť spojené so siedmimi hlavnými hriechmi: pýcha, lakomstvo, závisť, hnev, smilstvo, obžerstvo a lenivosť.

165 Ako človek vie, že zhrešil? Podľa hlasu svojho svedomia, ktoré ho obviňuje a pohýna k tomu, aby svoje previnenie vyznal pred Bohom.

166 Čo je to hriech? Hriech je slovo, skutok alebo úmysel, ktorým sa človek vedome a dobrovoľne prehrešuje proti Božiemu poriadku. Hriech je „sebaláskou vystupňovanou až po opovrhnutie Bohom” (sv. Augustín) Hriech svojimi dôsledkami zaťažuje a ničí nielen hriešnika, ale aj jeho okolie. Iba očami viery a v Božej prítomnosti možno spoznať závažnosť hriechu.

167 Ako možno rozoznať smrteľný hriech od všedného hriechu? Smrteľný hriech ničí vzťah s Bohom, všedný hriech tento vzťah narušuje. Smrteľný hriech oddeľuje človeka od Boha, zbavuje ho posväcujúcej milosti.

Podmienky smrteľného hriechu:

a) závažná vec (napr. vražda, rúhanie, manželská nevera a pod.)

b) človek sa ho dopúšťa celkom dobrovoľne,

c) pri plnom vedomí závažnosti previnenia.

Všedné hriechy sa vzťahujú na menej závažné veci alebo neboli spáchané pri plnom vedomí a dobrovoľnosti.

KATECHÉZA 11

168 Ako sa možno zbaviť následkov smrteľného hriechu a vrátiť sa k Bohu? Prijatím sviatosti zmierenia.

169 Sme zodpovední za hriechy druhých ľudí? Za hriechy druhých zodpovedáme, pokiaľ by sme sa na hriechu druhého človeka podieľali, alebo by sme ho povzbudzovali ku spáchaniu hriechu, prípadne ho včas nevarovali.

170 Môže byť kresťan výhradným individualistom? Človek je od prirodzenosti spoločenská bytosť, je „obrazom” Boha a ten vo svojom vnútornom živote nie je samotár, je trinitárny – Otec, Syn a Duch Svätý.

171 Na čom sa zakladá rovnosť všetkých ľudí? Všetci majú toho istého Stvoriteľa a boli stvorení na Boží obraz, všetci boli obdarení rozumovou dušou a v Ježišovi Kristovi sú všetci povolaní mať účasť na tej istej blaženosti. Každý človek má rovnakú dôstojnosť a ľudské práva.

172 Existuje nejaký prirodzený morálny zákon, ktorý môžu poznať všetci? Existuje morálny zákon, ktorý je pre človeka prirodzený a ktorý môže svojím rozumom poznať každý človek. Prirodzený morálny zákon platí pre všetkých.

173 Čo je milosť? Boží  nadprirodzený dar, pomáhajúca sila, ktorá nás robí schopnými žiť v Božej láske. Milosť dostávame pôsobením Ducha Svätého. Milosťou Božou sa v krste stávame Božími deťmi (posväcujúca milosť). Milosť nám pomáha poznávať a konať dobro. Milosť pôsobí vo sviatostiach.

174 Možno si zaslúžiť nebo dobrými skutkami? Nikto si nemôže zaslúžiť večný život vlastnými silami. To, že sme spasení, je záležitosť Božej milosti, ktorá však predpokladá slobodnú spoluprácu človeka.

175 Máme sa všetci stať „svätými”? Áno, dosiahnutím svätosti sa človek stáva tým, na čo ho Boh stvoril. Svätosť nie je nejaká ľudská dokonalosť, ale zjednotenie s Ježišom Kristom.

176 Ako nám Cirkev pomáha viesť dobrý a zodpovedný život? V Cirkvi prijímame vieru, ktorú Cirkev po celé stáročia uchováva a vykladá. V Cirkvi počúvame Božie slovo a poznávame, ako žiť v zhode s Božou vôľou. Prostredníctvom sviatosti, ktoré Ježiš zveril Cirkvi, sme posilňovaní.

177Ako znie „ Päť cirkevných prikázaní“?

1) V nedeľu a v prikázaný sviatok sa zúčastniť na svätej omši.

2) Zachovávať prikázané dni pokánia.

3) Aspoň raz v roku sa vyspovedať a vo Veľkonočnom období prijať Oltárnu sviatosť.

4) Uzatvárať manželstvo pred Cirkvou.

5) Podporovať cirkevné ustanovizne.

178 Ako znie „Desať Božích prikázaní”?

1. Ja som Pán, tvoj Boh. Nebudeš mať okrem mňa iných bohov, ktorým by si sa klaňal.

2. Nevezmeš Božie meno nadarmo.

3. Pamätaj, že máš svätiť sviatočné dni.

4. Cti svojho otca a svoju matku.

5. Nezabiješ.

6. Nezosmilníš.

7. Nepokradneš.

8. Nebudeš krivo svedčiť proti svojmu blížnemu.

9. Nebudeš žiadostivo túžiť po manželke svojho blížneho.

10. Nebudeš túžiť po majetku svojho blížneho.

179 Prečo Desatoro tvorí organickú jednotu? Desať prikázaní tvorí nedeliteľný celok. Nemožno si vyberať iba niektoré. Ten, kto sa previní proti jednému prikázaniu, porušuje celý Zákon. Desatoro zahŕňa celý ľudský život. My ľudia sme odkázaní na Boha (1. – 3. prikázanie) aj na svojich blížnych (4. – 10. pr.). Sme náboženskými aj spoločenskými bytosťami.

180 Nie je Desatoro prežitkom? Desatoro nepodlieha času. Sú v ňom vyjadrené všeobecne platné a nemenné povinnosti človeka voči Bohu a blížnemu. Desatoro chráni človeka pred egoizmom a nespravodlivosťou.

181 Prvé Božie prikázanie. Čo znamená prehlásenie Boha: „Ja som Pán, tvoj Boh”? Nesmieme dať pred Bohom prednosť nijakej veci alebo človeku. Poznávať Boha, slúžiť mu a klaňať sa mu je životná priorita. Prikázanie milovať Boha je najdôležitejšie zo všetkých prikázaní a je kľúčom ku všetkým ostatným.

182 Prečo sa klaniame Bohu? Boh je Pánom všetkého. Úcta a klaňanie sú primeranou odpoveďou na jeho zjavenie. Klaňanie sa Bohu slúži tiež človeku, pretože ho oslobodzuje od hriechu a mocností tohto sveta. Tam, kde sa ľudia prestali klaňať Bohu, zaujímajú jeho miesto ľudia.

183 Môžeme niekoho nútiť, aby veril v Boha? Nikto nesmie iných, ani vlastné deti, nútiť, aby prijali vieru. Takisto nesmie byť nikto nútený zrieknuť sa viery. Človek sa môže rozhodnúť pre vieru iba v slobode. Kresťania majú slovom a príkladom pomáhať iným ľuďom nájsť cestu k viere.

184 Čo znamená prikázanie „Nebudeš mať okrem mňa iných bohov”? Zakazuje sa: mnohobožstvo a modloslužba, zbožšťovanie tvorov, moci, peňazí, diabla;

povera – rôzne formy veštenia, mágie, čarodejníctva a špiritizmu; (povera –  viera, že určité výroky, úkony a predmety majú v sebe magickú moc.)

bezbožnosť – pokúšanie Boha slovami alebo skutkami;

svätokrádež – znesväcovanie osôb alebo posvätných vecí, Eucharistie;

svätokupectvo – kupovanie a predávanie duchovných hodnôt;

ateizmus, odmietanie existencie Boha.

KATECHÉZA 12

185 Je ezoterika zlučiteľná s kresťanskou vierou? EZOTERIKA – spirituálne náuky a praktiky, ktoré človeka údajne vedú k „pravému poznaniu”.  Ezoterika obchádza Boha, nemôže byť zlučiteľná s kresťanstvom. Boh je osobná bytosť, nie chladná kozmická energia. Mnohí sa dnes zo zdravotných dôvodov venujú joge, zúčastňujú sa na kurzoch meditácie, aby sa dokázali stíšiť a sústrediť. Tieto techniky nemusia byť celkom neškodné.

OKULTIZMUS (lat. occultus = tajná náuka): pomenovanie pre náuky a praktiky, prostredníctvom ktorých môže človek údajne získať moc nad svojím osudom a okolím. (kyvadla, veštenie zo sklenej gule, astrológia a jasnovidectvo).

186 Je ateizmus vždy hriechom? Nie je hriechom vtedy, keď sa človek nedozvedel nič o Bohu alebo keď vo svojom svedomí a nemohol prijať vieru. Hranica medzi tým, keď človek nemôže a nechce veriť  je nejasná.

187 Prečo Starý zákon zakazuje zobrazovanie Boha a prečo kresťania tento zákaz nedodržujú? Aby sa veriaci Izraela dištancovali od pohanských kultových obrazov, prvé prikázanie určovalo: „Neurobíš si modlu”. Toto prikázanie zakazuje zobrazovať Boha a stále platí v židovstve a islame. Pretože Boh prijal v Ježišovi ľudskú podobu, bol zákaz obrazov v kresťanstve zrušený. Ježiš povedal: „Kto vidí mňa, vidí Otca”. Kresťania sa neklaňajú obrazom, ale vzdávajú úctu tomu, koho obraz predstavuje: Kristovi, Panne Márii, anjelom a svätým. V Pravoslávnej cirkvi sa ikony (gr. eikón = obraz) uctievajú ako posvätné. Ikona je kultový obraz, ktorý sa tvorí v modlitbe a pôste a ktorý má vytvoriť mystické spojenie medzi kontemplujúcim a tým, koho ikona zobrazuje (Ježiš Kristus, anjel, svätý).

188 Druhé prikázanie: Nevezmeš Božie meno nadarmo. Prečo Boh chce, aby sme mali jeho meno v posvätnej úcte? Povedať niekomu svoje meno je prejavom dôvery. Boh nám prostredníctvom svojho mena umožňuje prístup k sebe. Zneužívaním Božieho mena je rúhanie, kliatba a neplnenie sľubov vykonaných v mene Božom.

189 Čo pre kresťana znamená, že pri krste dostáva určité meno? Pri krste je človek v mene Otca i Syna i Ducha Svätého označený určitým menom. Meno a tvár vyjadrujú jedinečnosť človeka. Kresťania sa správajú k menu človeka úctivo, pretože je spojené s identitou a dôstojnosťou človeka. Už od dávnych čias kresťania vyberajú pre svoje deti mená zo zoznamu svätých s vierou, že meno patróna bude pokrstenému pripomínať jeho vzor a že sa svätý patrón bude za pokrsteného prihovárať u Boha.

190 Tretie prikázanie: Pamätaj, že máš svätiť sviatočné dni. Prečo sa v Izraeli svätí sobota? Sabat – sobota (z hebr. šabbath = prestávka v práci, odpočinok) pripomína siedmy deň stvorenia a odchod z Egypta. Sobota je pripomienkou Boha Stvoriteľa. O siedmom dni stvorenia sa píše, že Boh „odpočíval a oddychoval”. Pre všetkých ľudí platí, aby si oddýchli. Dokonca aj otroci a služobníctvo mali sláviť sobotu. Sobota je oslavou slobody, keď neplatilo rozdelenie na pánov a poddaných. V tradičnom židovstve sa začína v piatok večer a končí sa v sobotu večer. Ortodoxné židovstvo má celý rad pravidiel, ako zachovávať sobotu.

191 Aký je Ježišov postoj voči sobote? Ježiš uznáva jej posvätnosť a svojou božskou autoritou podáva aj vysvetlenie: „Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu” (Mk 2, 27). Ježiš uzdravuje chorých aj v sobotu. Tento Ježišov postoj si jeho súčasníci vysvetľovali dvojako: Buď je Ježiš skutočne Bohom zoslaný Mesiáš, a potom je „pánom aj nad sobotou” (Mk 2, 28), alebo je obyčajný človek, a potom je jeho postoj k sobote hriechom proti Zákonu.

192 Prečo kresťania nahradili sobotu nedeľou? Pretože Kristus vstal z mŕtvych v nedeľu ráno. Pre kresťanov je nedeľa prvým zo všetkých dní: ,,dňom Pána”. Nedeľa je dňom slávenia veľkonočného tajomstva

193 Ako kresťania slávia „deň Pána”? Kresťan slávi v nedeľu (alebo v predvečer nedele) svätú omšu. V nedeľu nekoná práce, ktoré bránia uctievať Boha a rušia sviatočný charakter tohto dňa a jeho radosť, pokoj a odpočinok. Dovolené sú iba naliehavé rodinné a spoločenské úlohy. Cirkev označuje neprítomnosť na nedeľnej omši, s výnimkou vážnych dôvodov, za ťažký hriech.

194 Prečo je dôležité, aby nedeľa bola v občianskej spoločnosti uznávaná ako sviatočný deň? Aby všetci mali možnosť dostatočne využívať odpočinok a voľný čas, ktorý im umožní pestovať náboženský, rodinný, kultúrny a spoločenský život.

KATECHÉZA 13

195 Štvrtý príkaz: Cti svojho otca a svoju matku. Na koho sa vzťahuje štvrté prikázanie a čo od nás vyžaduje? Štvrté prikázanie sa vzťahuje na rodičov, ale aj na všetkých, ktorým vďačíme za zabezpečenie života, za vieru. Rodičom sme povinní preukazovať lásku, vďaku a úctu. Podobne aj ľuďom, ktorí nás vedú a pomáhajú nám: príbuzní, vychovávatelia, učitelia, zamestnávatelia či predstavení.

196 Aké postavenie v Božom pláne má rodina? Muž a žena v manželstve vytvárajú so svojimi deťmi rodinu. Deti nevyrastajú nikde lepšie ako v dobrej rodine, kde vládne srdečná náklonnosť, vzájomná úcta a zodpovednosť. Každé dieťa má konkrétneho otca a matku. Aby mohlo vyrastať v šťastí, potrebuje lásku a istotu rodiny. Rodina je základnou bunkou ľudskej spoločnosti. Rodinný život je uvádzaním do života spoločnosti.

197 Prečo je štát povinný chrániť a podporovať rodinu? Blaho a budúcnosť štátu závisia od rozvoja rodiny. Nijaký štát nemá právo zasahovať do rodiny a upierať jej právo na existenciu. Verejná moc musí rešpektovať a chrániť pravú povahu manželstva a rodiny. Štát nemá právo obrať rodinu o jej základné funkcie, predovšetkým v oblasti výchovy.

198 Aké povinnosti majú deti voči svojim rodičom? Vďačnosť, láska, úcta, zodpovednosť a správne chápaná poslušnosť, dobré vzťahy medzi súrodencami, prispievajú k rastu hodnoty rodinného života. Dospelé deti majú povinnosť hmotne a morálne pomáhať rodičom, predovšetkým v núdzi, chorobe, samote a starobe.

199 Aké povinnosti majú rodičia voči svojim deťom? Majú byť dobrými vzormi, aby ich milovali a urobili všetko pre ich telesný a duševný rozvoj. Rodičia sú ako prví zodpovední za výchovu svojich detí a sú pre ne hlásateľmi viery.

200 Ako sa má správne uplatňovať autorita? Nesmie podliehať svojvôli. Rodičom, učiteľom, vychovávateľom a predstaveným Boh nezveruje autoritu preto, aby vládli, ale aby im slúžili plnením svojej úlohy viesť a vychovávať.

201 Aké povinnosti majú občania voči svojmu štátu? Spolupracovať so štátnymi úradmi a prispievať k spoločnému dobru. Kresťan miluje svoju vlasť a v prípade ohrozenia ju bráni. Prijíma službu v štátnych ustanovizniach, uplatňuje volebné právo a nevyhýba sa daňovej povinnosti.  Má právo na konštruktívnu kritiku štátu a jeho orgánov. Štát je tu pre človeka, nie človek pre štát. Nemá však akceptovať také nariadenia štátu, ktoré sú namierené proti Božím zákonom.

202 Piate prikázanie: Nezabiješ, Prečo nesmieme vziať život sebe ani druhým? Iba Boh je Pánom nad životom a smrťou. S výnimkou oprávnenej sebaobrany alebo obrany druhých ľudí človek nesmie usmrtiť druhého človeka. Ľudský život je posvätný, patrí Bohu. Náš vlastný život je nám len zverený. Boh nám daroval život a len on má právo žiadať ho naspäť.

203 Čo zahŕňa prikázanie „Nezabiješ”? Zakázaná je: vražda, spolupráca pri vražde, vraždenie vo vojne, potrat nenarodeného dieťaťa od okamihu počatia, samovražda a sebazmrzačenie. Zakázaná je aj eutanázia, teda usmrtenie postihnutých, chorých a zomierajúcich ľudí. Ani eutanázia, ani potrat nie sú humánnymi riešeniami životných problémov a utrpenia. Kto sa aktívne zúčastní na potrate alebo k tomu iného núti, či radí, vylučuje sa zo spoločenstva Cirkvi. Ak spácha samovraždu psychicky chorý človek, jeho zodpovednosť za tento čin býva neraz znížená a často sa mu nedá vôbec pričítať.

204 Prečo oprávnená obrana osôb alebo spoločnosti nie je v rozpore s touto normou? Oprávnená obrana je uplatnením práva na svoj život alebo život druhých. Toho, kto by zaútočil na život druhého človeka, možno v prípade nutnosti zastaviť aj zabitím. Pri obrane sa nesmie použiť väčšie násilie, ako je nevyhnutné. Nevyhnutná obrana sa môže i povinnosťou pre tých, ktorí nesú zodpovednosť za život druhých – vojsko, polícia.

205 Prečo Cirkev vystupuje proti trestu smrti? Tento trest je „krutý, aj zbytočný” (Ján Pavol II.) Právny štát má právo primerane trestať. Trest smrti je krajné opatrenie, ku ktorému smie štát pristúpiť iba v „prípade absolútnej nutnosti”, keď spoločnosť nemožno chrániť ináč ako zabitím vinníka. Také prípady však sú veľmi výnimočné.

206 Je prípustná eutanázia? Aktívne spôsobenie smrti je hriech. Ten, kto aktívne pomáha človeku k smrti sa prehrešuje. Prikázanie lásky k blížnemu žiada pomáhať človeku pri zomieraní. V prípade istej pacientovej smrti sa upúšťa od mimoriadnych medicínskych opatrení, ktoré už nemajú nijaký význam. Toto rozhodnutie má urobiť pacient, prípadne splnomocnený zástupca. Starostlivosť o zomierajúceho nesmie byť nikdy prerušená, treba mu podávať lieky zmierňujúce bolesť, aj za cenu nebezpečenstva, že sa tým skráti jeho život. (Ľudia by nemali zomierať rukou iného človeka, ale v jeho náručí. H. Kohler, nemecký prezident). Hospicové hnutie je ľudskou odpoveďou na o eutanáziu.

207 Prečo je potrat neprijateľný? Život od prvého okamihu je posvätný. Nenarodený človek je osobou od počiatku a nikto nesmie zasahovať do jeho práv – ani štát, ani lekár a ani jeho matka. Chrániť život patrí k najvznešenejším úlohám štátu. (Keď už dieťa nemá istotu ani v matkinom lone, kde na tomto svete má potom istotu? P. Bosmans, belgický kňaz a spisovateľ)

208 Je prípustný potrat postihnutého dieťaťa? Ide o zločin, aj keby sa odôvodnil, že postihnutý sa tak ušetrí budúceho utrpenia. Aj život s postihnutím je rovnako hodnotný a Boh k nemu hovorí svoje „áno”. Na zemi pre nikoho neexistuje záruka na život bez telesného alebo duševného obmedzenia. (Benedikt XVI.)

209 Je prípustné robiť výskum na embryách a na embryonálnych kmeňových bunkách? Nie. Embryá sú ľudia, život sa začína v okamihu počatia. Považovať embryá za biologický materiál, „vyrábať ich” a „používať” na vedecké výskumné účely je hriechom. Medicínske zákroky na embryu možno pripustiť iba v prípade, že ide o liečebný zákrok, pri ktorom je dieťa chránené.

210 Ako by sme sa mali správať k vlastnému telu? Poškodzovanie vlastného tela býva vo väčšine prípadov psychickou reakciou na opustenosť a na nedostatok lásky. Preto treba venovať takému človeku svoju lásku. Človek nemá právo ničiť vlastné telo, pretože je Božím darom. Zdravie je dôležitou, nie však absolútnou hodnotou. Treba sa starať o svoje telo, nemáme však pestovať kult tela.

KATECHÉZA 14

211 Prečo je hriechom užívať drogy? Pretože ťažko poškodzujú zdravie. Závislosť od nelegálnych i legálnych drog (alkohol, lieky, tabak) poškodzuje zdravie aj život a spôsobuje škody aj ľuďom v okolí. Stavy pomätenia a straty sebakontroly v opojení znamenajú stratu ľudskej dôstojnosti. Treba ich však odlišovať od rozumného zaobchádzania s prostriedkami prinášajúcimi pôžitok.

212 Kedy sú vedecké, lekárske alebo psychologické pokusy na osobách oprávnené? Pokiaľ niekto robí z človeka objekt výskumu bez jeho súhlasu, dopúšťa sa zločinu. Pokusy nesmú vystavovať človeka neprimeranému riziku. Majú slúžiť celkovému dobru a len so súhlasom dotyčných osôb, dostatočne informovaných.

213 Sú transplantácie a darovanie orgánov dovolené? Sú mravne v poriadku, pokiaľ sa uskutočňujú so súhlasom darcu a bez nadmerného rizika. Ak uskutočňujú po smrti, je potrebné overiť, či došlo ku skutočnej smrti darcu, či darca dal za svojho života slobodný a vedomý súhlas k transplantácii a že nebol usmrtený kvôli darovaniu orgánov. Existuje však aj darcovstvo počas života, napríklad pri transplantácii kostnej drene alebo pri darovaní jednej obličky.

214 Čo porušuje právo na telesnú integritu človeka? Použitie násilia, únos, zadržiavanie rukojemníkov, terorizmus, mučenie, znásilnenie, násilná sterilizácia, amputácia a zmrzačenie. Tieto previnenia sa nedajú ospravedlniť, ani v prípade, ak sú kryté štátom. Cirkev si uvedomuje vlastné previnenia v dejinách a bojuje proti násiliu.

215 Ako sa treba starať o zomierajúceho človeka? Cirkev nenecháva zomierajúceho človeka osamelého. Pomáha mu, aby umieral s vierou v Božiu lásku, s dôverou v Božie milosrdenstvo, dôstojne a v pokoji. Dbá o to, aby mu boli udelené sviatosti, ktoré ho pripravia na stretnutie s Bohom.

216 Ako sa má zaobchádzať s telom zosnulého? S úctou, Boh ho povolal na vzkriesenie. Ku kresťanskej kultúre patrí dôstojný pohreb a starostlivosť o hrob. Cirkev akceptuje aj kremáciu, ak sa tým nespochybňuje viera vo vzkriesenie tela.

217 Musia byť kresťania pacifisti? Cirkev nezastáva radikálny pacifizmus. Jednotlivcom ani štátom nebráni v prípade potreby uplatniť právo na nevyhnutnú obranu so zbraňou. Vojna je morálne prijateľná iba ako krajný prostriedok. Kresťania majú podniknúť všetko, aby predišli vojne: vystupujú proti zbrojeniu a proti obchodu so zbraňami; bojujú proti rasovej, etnickej a náboženskej diskriminácii, ekonomickej a sociálnej nespravodlivosti. Tak posilňujú mier.

218 Kedy je opodstatnené použiť vojenskú silu? Ak sú zároveň splnené nasledujúce podmienky:

a) škoda spôsobená útočníkom je trvalá, ťažká a istá,

b) neúčinnosť pokojného riešenia,

c) odôvodnené vyhliadky na úspech,

d) vylúčenie väčšieho zla so zreteľom na silu moderných prostriedkov ničenia.

Vo svete zomrelo v 16. storočí asi 1,5 milióna ľudí vo vojnách; v 18. st. 6,5 milióna ľudí, v 19. storočí okolo 40 miliónov ľudí. V 20. storočí zomrelo vo vojnách a na dôsledky vojen okolo 180 miliónov ľudí.

219 ŠIESTE PRIKÁZANIE: Nezosmilníš! Čo znamená, že človek je sexuálna bytosť? Boh stvoril človeka ako muža a ženu, jedného pre druhého a pre vzájomnú lásku. Stvoril ich s erotickými vášňami, aby odovzdávali život. Boh stvoril muža a ženu ako dve rozdielne bytosti, chcel, aby sa obaja dopĺňali v láske. Tak ako je Boh vo svojej láske tvorivý, aj človek v láske privádza na svet deti.

220 Existuje prednosť jedného pohlavia pred druhým? Nie, Boh stvoril človeka ako muža a ženu a obom dal rovnakú osobnú dôstojnosť. Rovnaká dôstojnosť a práva však neznamenajú uniformitu. Rovnostárstvo, ktoré neberie do úvahy špecifické stránky muža a ženy, odporuje Božiemu stvoriteľskému zámeru (genderizmus).

221 Čo je láska? Byť naplnený láskou znamená nájsť v niekom také zaľúbenie, že človek sa oddá predmetu svojej Lásky. Najkrajšou formou lásky na zemi je láska medzi mužom a ženou, v ktorej sa odovzdávajú navzájom jeden druhému. Každá ľudská láska je odrazom Božej lásky. Nemôžeme žiť iba na skúšku a rovnako nemôžeme ani zomrieť len tak na skúšku. Nemôžeme milovať iba na skúšku a nemôžeme prijať druhého iba na čas a na skúšku.“ Ján Pavol II.

222 V akom vzťahu je sexualita a láska? Patria neoddeliteľne spolu. Sexuálne spojenie vyžaduje rámec vernej a spoľahlivej lásky. Jedine záväzná a trvalá láska vytvára priestor na skutočnú ľudsky prežívanú sexualitu.

223 Prečo má kresťan žiť v čistote? Čistota je schopnosť sebaovládania. Žiť v čistej láske je však aj milosť a Boží dar. Čistota vyžaduje trvalú výchovu a sebavýchovu. Človek je slobodný pre lásku, ak dokáže byť disciplinovaný, usiluje sa o potrebnú čistotu, cvičí sa v nej a v každom veku ju zachováva. Čistotu si nesmieme zamieňať s prudérnosťou. Človek, ktorý žije čisto, nie je hračkou svojich vášní, ale vedome žije svoju sexualitu v láske a jeho sexualita je prejavom lásky. Nečistota oslabuje lásku a zatemňuje jej zmysel.

224 Sú všetci povolaní k životu v čistote? Kresťan má prežívať svoju lásku v čistote podľa vlastného životného stavu: niektorí v panenstve alebo v celibáte, iní zachovávajú manželskú čistotu. Tí, čo nie sú ženatí alebo vydaté, zachovávajú čistotu v zdržanlivosti.

225 Prečo sa Cirkev vyslovuje proti predmanželskému sexuálnemu vzťahu? Cirkev sa usiluje chrániť lásku. Človek nemôže dať druhému väčší dar ako seba samého. ,,Milujem ťa” znamená: „Chcem iba teba, celého a navždy!” Preto nemožno vysloviť „milujem ťa” iba na nejaký čas, na skúšku.Skúsenosť ukazuje, že predmanželský styk skôr sťažuje výber správneho životného partnera. K príprave na dobré manželstvo patrí aj to, že cvičíte a upevňujete svoj charakter. Čakanie a zdržanlivosť vám môžu neskôr uľahčiť vzťah láskyplnej ohľaduplnosti k vášmu partnerovi“. Ján Pavol II.

„Manželská vernosť a mimomanželská zdržanlivosť sú najlepšími spôsobmi, ako sa ochrániť pred infekciou a zabrániť šíreniu vírusu. Hodnoty, ktoré pramenia zo správneho chápania manželstva a rodinného života, predstavujú jediný bezpečný základ stabilnej spoločnosti. Benedikt XVI.

226 Čo má robiť kresťan, ak žije alebo žil v predmanželskom vzťahu? Boh nás miluje v stále, v každej nevyjasnenej situácii. Mladí ľudia môžu v rozhovore s kňazom alebo skúseným kresťanom hľadať pravdivú cestu životom, nech sa už v ňom prihodilo čokoľvek, s Božou pomocou začať odznova.

227 Je sebaukájanie previnením proti láske? Áno. Cirkev to síce nedémonizuje, ale varuje pred jeho podceňovaním. Mnohí mladí i dospelí sa nachádzajú v ohrození, že kvôli konzumu pornografie upadnú do osamelosti, namiesto toho, aby hľadali cestu k osobnému vzťahu lásky. Môže sa to zmeniť na závislosť.

228 Prečo je výroba a konzum pornografie hriechom proti láske? Vytrháva sexualitu z intimity lásky dvoch ľudí a robí z nej spotrebný tovar, dopúšťa sa závažného hriechu. Takto sa poškodzuje ľudská dôstojnosť a navádza sa druhých na zlo. Konzumenti podporujú špinavý miliardový obchod so sexom.

KATECHÉZA 15

229 Čo znamená slovo „smilstvo”? V pôvodnom význame znamená pohanské sexuálne praktiky, ako napríklad chrámovú prostitúciu. Neskôr sa tento pojem preniesol na všetky formy sexuálneho správania mimo manželstva. Smilstvo je často založené na zvádzaní, klamstve, násilí, závislosti a zneužívaní. Je ťažkým previnením proti láske, pretože zraňuje dôstojnosť človeka a znevažuje sexualitu. Štát je povinný chrániť pred nemravným konaním predovšetkým neplnoletých.

Ten, kto sa domnieva, že nemravnosť je pre kresťana najväčším hriechom, mýli sa. Hriechy tela sú zlé, no neznamenajú to najhoršie…. Dve sily v človeku sa pokúšajú odviesť ho od jeho vlastného poslania: živočíšna a diabolská. Diabolská je z nich horšia. Preto chladný tvrdohlavý pokrytec, ktorý pravidelne chodí do kostola, môže byť bližšie k peklu ako prostitútka. Samozrejme, je lepšie, ak nie sme ani jedno ani druhé. C. S. Lewis

230 Prečo je prostitúcia formou smilstva? Pri prostitúcii sa „láska” stáva tovarom. Preto je prostitúcia ťažkým previnením proti ľudskej dôstojnosti a proti láske. Tí, čo ťažia z prostitúcie – obchodníci s „bielym mäsom”, pasáci a kupliari – berú na seba ťažkú vinu, keď nútia ženy, mužov, deti a mladistvých, aby predávali svoje telo. Často sa to deje s použitím násilia.

231 Prečo je znásilnenie závažným hriechom? Jedná sa o brutálne porušenie intimity druhého. Ten, kto druhého znásilní, pripraví ho o česť, slobodu, telesnú a mravnú neporušenosť. Násilník sa dopúšťa zločinu. Sexuálne násilie je neprípustné aj v manželstve.

232 Ako vníma Cirkev homosexualitu? Boh stvoril človeka ako muža a ženu a telesne ich určil jedného pre druhého. Cirkev prijíma ľudí s homosexuálnou orientáciou a odmieta ich diskrimináciu. Zároveň však prehlasuje, že ich sexuálne spolužitie osôb nezodpovedá poriadku stvorenia.

233 Aký zmysel má sexuálne spolužitie v manželstve? Má dvojaký význam: jednak vzájomné sebadarovanie manželov a prehĺbenie vzájomného puta, jednak otvorenosť na odovzdávanie života. Nikto nesmie vylučovať jeden alebo druhý Bohom chcený úmysel.

234 Aký význam má v manželstve dieťa? Dieťa je Božím stvorením a darom, ktoré prichádza na svet z lásky rodičov. Skutočná láska nepripúšťa, aby sa manželia uzatvárali do seba. Dieťa nepredstavuje iba súhrn materských a otcovských génov. Je to nové a jedinečné Božie stvorenie s dušou, ktorú mu dal Boh. Preto dieťa nie je vlastníctvom svojich rodičov.

235 Koľko detí by mal mať kresťanský manželský pár? Toľko, koľko im ich Boh daruje a o koľko sa partneri dokážu zodpovedne postarať. Aj neplánované dieťa majú kresťanskí rodičia prijať s radosťou, ochotou a veľkou láskou.

236 Môžu kresťanskí manželia regulovať počatie? Regulovanie pôrodnosti je správne, keď to manželia nerobia zo sebectva, ale z vážnych dôvodov. Pre prípad regulácie počatia Cirkev odporúča prirodzené plánovanie rodičovstva, ktoré rešpektuje zákonitosti ženského tela, pri využití prirodzeného striedania plodných a neplodných dní. Naproti tomu Cirkev odmieta umelé antikoncepčné prostriedky – chemické (tabletky), mechanické a chirurgické (sterilizácia). Antikoncepcia môže ohrozovať zdravie ženy a mať za následok samovoľné potraty.

237 Aké prostriedky má k dispozícii pár, ktorý je bezdetný? Môže využiť všetky lekárske metódy, ktoré neodporujú dôstojnosti ľudskej osoby, právam dieťaťa a posvätnosti manželstva. Nejestvuje absolútne právo na dieťa, dieťa je Božím darom. Bezdetné manželské páry si môžu dieťa adoptovať alebo sa venovať opusteným deťom.

238 Aký postoj má Cirkev k donoseniu plodu v tele náhradnej matky a k umelému oplodneniu? Lekárska a vedecká pomoc sa musí ukončiť tam, kde by došlo k porušeniu spoločného rodičovstva alebo kde by sa plodenie znížilo na obyčajný technický akt mimo manželského spojenia. Dieťa má právo poznať otca a matku a vyrastať v prostredí ich lásky. Cirkev odmieta preimplantačnú diagnostiku, pri ktorej sú zabité nedokonalé embrya. Náhradné materstvo, pri ktorom je umelo splodené embryo vložené do tela cudzej ženy, odporuje dôstojnosti človeka.

239 Čo je cudzoložstvo? Cudzoložstvo je  intímny život dvoch ľudí, pričom aspoň jeden z nich žije v manželskom zväzku. Je zradou lásky, porušením zmluvy uzavretej pred Bohom.

240 Je rozvod prijateľný? Neodsudzujeme tých, ktorých manželstvo stroskotalo. Avšak ten, kto ľahkovážne pristúpi k rozvodu sa prehrešuje proti Bohu, partnerovi a deťom. Verný partner môže vystúpiť z neznesiteľného manželstva a v nutnom prípade požiadať o civilný rozvod. V istých prípadoch môže Cirkev v súdnom procese preskúmať okolnosti uzavretia manželstva a prehlásiť ho za neplatné.

241 Siedme prikázanie: Nepokradneš; Čo vyžaduje? Zakazuje brať cudzí majetok, vyzýva k spravodlivému hospodáreniu a rozdeľovaniu pozemských dobier, rieši súkromné vlastníctvo a spravodlivé rozdeľovanie príjmov, surovín. Sme povinní usilovať sa o ochranu stvorenia a o zachovanie prírodných zdrojov.

242 Prečo neexistuje absolútne právo na súkromné vlastníctvo? Existuje len relatívne právo na vlastníctvo, pretože Boh stvoril zem pre všetkých ľudí. Neexistuje majetok bez sociálnych záväzkov. Cirkev nesúhlasí s tým, že nesmie existovať súkromné vlastníctvo a všetko musí patriť všetkým, prípadne štátu. Súkromný vlastník, ktorý svoj majetok spravuje a každému spravodlivo priznáva jeho podiel, koná podľa vôle Stvoriteľa.

243 Čo siedme prikázanie zakazuje? Kradnúť, protiprávne si prisvojovať cudzí majetok, zamestnávať pracovníkov v neľudských podmienkach, nedodržiavať zmluvy, premrhať získané peniaze bez ohľadu na sociálne záväzky, ohrozovať pracovné miesta zamestnancov, podplácať a korumpovať, zle vykonávať prácu, požadovať neprimeranú odmenu, plytvať spoločným majetkom a nedbanlivo ho spravovať, falšovať peniaze, šeky a faktúry, robiť daňové podvody.

KATECHÉZA 16

244 Aké pravidlá platia pre duševné vlastníctvo? Aj odcudzenie duševného vlastníctva je krádež. Nielen napodobenina (plagiát) je krádež. Krádež duševného vlastníctva – odpisovanie v škole, nelegálne sťahovanie z internetu, vyhotovovanie nedovolených kópií, rozmnožovanie pirátskych kópií na rozličné prenosné médiá, obchodovanie s ukradnutými konceptmi a myšlienkami. Prevzatie cudzieho duševného vlastníctva si vyžaduje súhlas vlastníka a primeranú odmenu.

245 Ako máme zaobchádzať so spoločným vlastníctvom štátu alebo obce? Vandalizmus a úmyselné poškodzovanie verejného zariadenia a spoločného vlastníctva sú formami krádeže.

246 Môže kresťan uzatvárať stávky alebo zúčastniť sa na hazardných hrách? Stávky a hazardné hry sú nemorálne a nebezpečné, keď nimi ohrozujeme svoju hmotnú existenciu. Ešte horšie sú v prípade, keď nimi ohrozujeme životné potreby druhých ľudí. Môžu viesť k závislosti.

247 Možno „kupovať alebo „predávať ľudí? Nijaký človek ani jeho časť sa nesmú stať tovarom. V obchodovaní s orgánmi a embryami, v obchode s deťmi za účelom adopcie, vo verbovaní detských vojakov a v prostitúcii je nespravodlivosť ako kedysi pri obchodovaní s otrokmi. Ľudia sú zbavovaní slobody, dôstojnosti a práva na sebaurčenie, niekedy sú dokonca pripravení aj o svoj život. Sú ponižovaní na tovar,  ktorý má zabezpečiť zisk.

Približne 12,3 miliónov ľudí žije v otroctve nútených prác. Asi 2,4 milióna z nich sú obete obchodovania s ľuďmi. Hodnota ziskov je približne 10 miliárd amerických dolárov –  rok 2005.

248 Ako máme zaobchádzať so stvorením? Boží stvoriteľský plán napĺňame vtedy, keď sa staráme o Zem v súlade s jej zákonitosťami, druhovou rozmanitosťou, s jej prirodzenou krásou a obnovujúcim sa bohatstvom ako o svoj životný priestor a keď tento životný priestor múdro udržiavame aj pre budúce generácie. V knihe Genezis sa píše: „Plod’te a množte sa a naplňte zem! Podmaňte si ju… S „podmanením zeme” však človeku nebolo dané právo svojvoľne disponovať s prírodou.

249 Má Katolícka cirkev vlastné sociálne učenie? Cirkev sa zasadzuje o to, aby sa ľudská dôstojnosť v sociálnej oblasti vzťahovala na všetkých ľudí.  Kresťan sa má angažovať sa v duchu evanjelia, lásky, pravdy a spravodlivosti v politike, spoločnosti a ekonomike. Práca je pre ľudí základom života. Nezamestnanosť je zlo, proti ktorému treba bojovať. Mnohí ľudia nemôžu nájsť zamestnanie, no existujú i ľudia, pre ktorých sa práca stala závislosťou, a nemajú čas pre Boha a pre blízkych.

250 Sú chudoba a zaostalosť neodvratným osudom? Boh nám zveril bohatú zem, ktorá dokáže poskytnúť všetkým ľudom dostatok potravy a životného priestoru. Existujú však oblasti, kde väčšina ľudí nemá ani to najnutnejšie. Bohaté krajiny majú morálnu povinnosť pomáhať zaostalým štátom. Na svete žije 1,4 miliardy ľudí, ktorí sú nútení vyžiť s menej ako jedným eurom na deň. Trpia podvýživou  a často nemajú k dispozícii ani pitnú vodu. Obvykle nemajú prístup ku vzdelaniu a k lekárskej starostlivosti. Odhaduje sa, že denne zomiera viac ako dvadsaťpäťtisíc ľudí na podvýživu. Veľkú časť z nich tvoria deti.

KATECHÉZA 17

251 Ako sa prejavuje láska k chudobným? Kresťania majú povinnosť deliť sa o to, čo majú. Skutky duchovného a telesného milosrdenstva a mnohé dobročinné organizácie sú svedectvom lásky k chudobným: „Čo ste urobili jednému z týchto mojich najmenších, mne ste urobili” (Mt 25, 40).

252 Aké sú „skutky telesného milosrdenstva”? Nasýtiť hladných, napojiť smädných, odieť nahých, ujímať sa ľudí bez prístrešia, navštevovať chorých, oslobodzovať väzňov a pochovávať mŕtvych.

253 Aké sú „skutky duchovného, milosrdenstva”? Radiť pochybujúcim, poučovať tých, čo sa mýlia, napomínať hriešnikov, potešovať zarmútených, trpezlivo znášať nespravodlivosť, odpúšťať tým, ktorí nám ublížili, modliť sa za živých i za mŕtvych.

254 Ôsme prikázanie: Nebudeš krivo svedčiť proti svojmu blížnemu, Čo od nás vyžaduje ôsme prikázanie? Každý je povolaný k úprimnosti a pravde v skutkoch aj v reči. Klamať znamená hovoriť alebo konať v rozpore s pravdou. Ten, kto klame, podvádza druhých, ktorí majú právo poznať pravdu. Klamstvo je previnením proti spravodlivosti a láske.

255 Čo znamená byť pravdivý? Byť pravdivý znamená pravdivo hovoriť a pravdivo konať. Pravdivý človek sa chráni pred dvojtvárnosťou, pretvárkou, falošnosťou a pokrytectvom. Prikázanie zakazuje krivé svedectvo, krivú prísahu, klamstvo, opovážlivý úsudok, ohováranie a osočovanie, ktoré zmenšujú alebo ničia česť druhého. Krivá prísaha je potvrdenie falošnej výpovede, pričom sa dovolávame Boha ako svedka. Ide o ťažký hriech.

256 Čo má urobiť človek, ktorý klamal alebo podvádzal? Každé previnenie proti pravde si vyžaduje nápravu, aj v prípade, že bolo odpustené. Previnenie spáchané proti pravde si vyžaduje odčinenie spôsobených škôd. Ak nemôžeme poškodenému priamo nahradiť škodu, musíme urobiť všetko, aby sme mu poskytli aspoň čiastočnú nápravu.

257 Prečo si pravda vyžaduje diskrétnosť? Pri odovzdávaní informácií treba brať ohľad na osobné a spoločné dobro, na ochranu súkromného života, a na zachovávanie profesionálneho tajomstva. Všetko, čo človek hovorí, musí byť pravda, no nie všetko, čo je pravda, musí človek povedať.

258 Do akej miery je tajné spovedné tajomstvo? Spovedné tajomstvo je posvätné. Nesmie sa prezradiť z nijakých dôvodov, akokoľvek by boli vážne. Kňaz nesmie prezradiť ani ten najhorší zločin vyznaný v spovedi. Má jedine možnosť odmietnuť rozhrešenie, pokiaľ kajúcnik odmietne ohlásiť svoj čin polícii.

KATECHÉZA 18

259 Akú zodpovednosť majú spoločenské komunikačné prostriedky? Média musia mať pravdivý obsah. Pri získavaní a zverejňovaní informácií sa musia rešpektovať mravné zákony, práva a dôstojnosť človeka. Média sa neraz zneužívajú ako zbrane na ideologické trenice. S cieľom dosiahnuť čo najvyššiu sledovanosť sa porušujú morálne zásady, ľudí zavádzajú a robia ich závislými. Mnohí považujú za skutočné to, čo vidia v médiách. Ak sa oslavuje násilie alebo sa banalizuje sexualita, prehrešujú sa predstavitelia médií, aj kontrolné inštitúcie.

260 Deviate prikázanie: Nebudeš žiadostivo túžiť po manželke svojho blížneho; Čo je cieľom tohto prikázania? Deviate prikázanie sa stavia proti neusporiadanej žiadostivosti. Príťažlivosť muža a ženy stvoril Boh, a preto je dobrá. Človek nesmie ohrozovať manželstvo a rodinu nezvládnutou žiadostivosťou. Čistotu srdca človek dosahuje predovšetkým v modlitbe a vo sviatostiach.  

261 Desiate prikázanie: Nebudeš túžiť po majetku svojho blížneho; Aký postoj má kresťan zaujať k cudziemu majetku? Kresťan má rešpektovať cudzí majetok. Hriechom je lakomstvo, závisť a nezriadená túžba privlastniť si cudzí majetok.

262 Čo je to závisť a ako proti nej bojovať? Závisť je pocit neprajnosti a hnevu pri pohľade na majetok druhého človeka a nezriadená túžba privlastniť si ho. Ten, kto druhým želá zlo, dopúšťa sa hriechu. Závisť neovládne toho, kto sa raduje z úspechov druhých a verí v láskyplnú starostlivosť Boha a kto sa zameria na skutočné bohatstvo, na Božie kráľovstvo. „Nekonečnú priepasť v človeku môže vyplniť iba niečo nekonečné a nemenné, teda jedine sám Boh.“ B. Pascal