Jasličková pobožnosť – Vianoce 2012

_______________________________________

_______________________________________

_______________________________________

Vianoce a okruh ich slávenia (historické pozadie)

Narodenie Ježiša Krista – sviatky jeho vtelenia, sviatky vykúpenia, pokoja a lásky Vianoce 24. – 25. decembra oslavuje na celom svete dve miliardy kresťanov. Nepoznáme presný dátum narodenia Pána, ktoré bolo asi pred dvetisíc rokmi. Slávenie 25. decembra ako narodenie Ježiša je doložené po prvý raz z roku 336 v Ríme. Na základe odlišných tradícií slávia kresťania rôznych cirkví Vianoce v rôznych termínoch. Katolíci, protestanti a časť pravoslávia slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Časť pravoslávnych veriacich oslavuje vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára 7. januára.

Narodenie Pána – VIANOCE (25. december)

Slávnosť Narodenia Pána je popri Veľkej noci a Turícach najväčším cirkevným sviatkom. Spočiatku narodenie Pána nemalo svoj osobitný sviatok a od polovice 3. storočia pripomínalo sa na Východe spolu s inými “zjaveniami Pána“. Sviatok sa slávil 6. januára. Na Západe sa však v polovici 4. storočia začína objavovať osobitná spomienka Božieho narodenia (prvý záznam je z Ríma z r. 336). Sviatok sa slávil 25. decembra. Keďže 25. marca sa všeobecne slávil sviatok Zvestovania Pána, keď archanjel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, tak o 9 mesiacov (čo je čas vývinu dieťaťa v tele matky) podľa tohto datovania je symbolický deň narodenia Pána práve 25. december. Ďalšou hypotézou je dejinno-náboženská hypotéza, ktorá hovorí o christianizácii a novej kresťanskej interpretácii rímskeho sviatku narodenia Slnka. Kresťania tento pohanský sviatok Natalis Solis invicti použili a nanovo ho interpretovali v kresťanskom duchu. Rímski kresťania tento štátny sviatok Slnka začali sláviť ako vlastný sviatok narodenia Krista – ako Slnka na základe biblických citátov. Napr. Kristus ako Slnko spravodlivosti “Sol iustitiae“, Kristus – Svetlo sveta.

Tento dátum bol všeobecne prijatý a veľmi rýchlo sa ujal. Sv. Ján Zlatoústy (347-407) vo svojej kázni prednesenej v roku 386 v Antiochii argumentuje, že rozhodnutie sláviť Božie narodenie 25. decembra je správne a bolo potvrdené rýchlym prijatím tohto sviatku v celom kresťanskom svete od Trácie po Cádiz.

Od 6. storočia na sviatok Narodenia Pána kňaz celebruje tri sväté omše: polnočnú (utiereň), rannú (pastiersku) a slávnostnú dennú. V Ríme pápež zvykol slúžiť polnočnú v Bazilike Panny Márie Snežnej (Santa Maria Maggiore) pri jasličkách, rannú v gréckom Chráme sv. Anastázie a slávnostnú dennú v Bazilike sv. Petra. Pápež Benedikt XIV. (1740-1758) pripisoval týmto trom svätým omšiam symboliku trojakého zrodenia Ježiša Krista: od večnosti v lone Nebeského Otca, telesne a v čase z Panny Márie v Betleheme a duchovne v našich srdciach.

Ježiš sa narodil v Betleheme (heb. Dom chleba). Je to mesto asi 8 km južne od Jeruzalema, rodisko kráľa Dávida. Sem prišiel kvôli sčítaniu obyvateľstva Jozef z Nazaretu so svojou snúbenicou Máriou a tu (podľa tradície v jaskyni za mestom) sa narodil Ježiš. Slávnosť Narodenia Pána sa slávi s vigíliou a s oktávou. Vianočné obdobie však pokračuje aj po ôsmich dňoch a končí sa nedeľou po Zjavení Pána (do r. 1969 sa končilo 2. februára). Do tohto obdobia zaraďujeme štyri významné sviatky kresťanského kalendára: Sviatok Svätej rodiny, Slávnosť Bohorodičky Panny Márie, slávnosť Zjavenia Pána a sviatok Krstu Pána.

Sviatok Svätej rodiny (v piatok alebo v nedeľu po Narodení Pána)

Tento sviatok sa od roku 1969 slávi v nedeľu po Narodení Pána. Kult Svätej rodiny (Ježiš, Mária a Jozef) má svoje korene už v stredoveku, ale do kresťanskej verejnosti prenikol až začiatkom 17. storočia. Jedným z jeho horlivých šíriteľov bol sv. František Saleský (1567-1622), ktorý predstavoval tri osoby Svätej rodiny ako zemský obraz nebeskej Najsvätejšej Trojice. K tejto myšlienke pridali ďalší rozmer jezuiti vo Francúzsku, ktorí ju dávali ako vzor kresťanských rodín. Vo francúzskej časti Kanady veľkým šíriteľom úcty k Svätej rodine bol quebecký biskup Francois de Montmorency Laval (1623-1708). Medzi podporovateľov kultu Svätej rodiny patrili aj pápeži Pius IX. (1846-1878) a Lev XIII. (1878-1903), ale až Benedikt XV. v roku 1921 nariadil slávenie tohto sviatku pre celú Cirkev (pôvodne sa slávil na prvú nedeľu po Zjavení Pána).

Sviatok Panny Márie Bohorodičky (1. január)

Podľa záznamu v evanjeliu sv. Lukáša osem dní po narodení “obrezali chlapčeka a dali mu meno Ježiš“ (Lk 2,21). Túto udalosť si pripomínala Cirkev v dvoch sviatkoch: sviatok Obrezania Pána, ktorý sa už od 6. storočia tradične slávil 1. januára a sviatok Mena Ježiš, ktorý sa slávil v nedeľu medzi 1. a 6. januárom, alebo – keď v tomto rozmedzí nebola nedeľa – 2. januára. Sviatok Mena Ježiš bol veľmi populárny vo františkánskych komunitách už od polovice 14. storočia a jeho horlivým šíriteľom bol sv. Bernardín Siensky (1380-1444). Od 15. storočia sa slávil lokálne vo viacerých diecézach v Belgicku, Nemecku a vo Veľkej Británii. Jeho svätenie s platnosťou pre celú Cirkev zaviedol pápež Inocent XIII. v roku 1721.

Ôsmy deň po Vianociach bol až donedávna známy ako sviatok Obrezania Pána. Pôvodne to však bol mariánsky sviatok, ako o tom svedčili vlastné modlitby (propria) pri sv. omši a pri liturgii hodín, v ktorých Cirkev vyzdvihovala a odvolávala sa na zásluhy Panny Márie. V Ríme sa tento sviatok slávil od 7. storočia a hlavné bohoslužby sa odbavovali v chráme Santa Maria Antica, ktorý dal postaviť pápež Ján VII. (701-707), pôvodom Grék a vyznaním “služobník Panny Márie“.

Pri reforme cirkevného kalendára v roku 1969 sa tieto dva sviatky nahradili Slávnosťou Panny Márie Bohorodičky, ktorou si Cirkev pripomína dôležitú úlohu Márie v ekonómii spásy ako Matky Syna Božieho a jej vyhlásenie za Bohorodičku (Theotokos) na Treťom ekumenickom koncile v Efeze (r. 431). Je oslavou materstva Panny Márie a téma bohoslužby dňa je vyjadrená slovami sv. Pavla “Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy…“ (Gal 4,4). Takto sa z tohto sviatku Pána stal sviatok Panny Márie.

Bohorodička (gr. Theotokos, lat. Deipara) – titul, ktorým prvotná Cirkev poctila Pannu Máriu na konci 3. storočia. Vyjadruje sa ním skutočnosť, že Mária bola matkou Božieho Syna nielen ako človeka, ale aj ako pravého Boha. V 5. storočí sa v Cirkvi vyskytli pochybnosti o teologickej správnosti tohto titulu. Koncil v Efeze v roku 431 odsúdil tento bludný názor a vyhlásil dogmu, že Panne Márii ako matke Bohočloveka Ježiša Krista názov Bohorodička právom patrí.

_______________________________________

Spovedanie

(súbor PDF)

_______________________________________

ROK VIERY

Benedikt XVI. vyhlásil Rok viery apoštolským listom Porta fidei. Začal sa      11. októbra 2012 – na 50. výročie otvorenia Druhého vatikánskeho koncilu a potrvá do 24. novembra 2013.

Podľa apoštolského listu má - Rok viery dopomôcť k novému obráteniu k Pánovi Ježišovi a k znovuobjaveniu viery, aby sa všetci členovia Cirkvi stali dôveryhodnými a radostnými svedkami zmŕtvychvstalého Pána v dnešnom svete a boli schopní ukázať „dvere viery“ mnohým hľadajúcim.

Na diecéznej úrovni má byť Rok viery „obnovenou príležitosťou kreatívneho dialógu medzi vierou a rozumom prostredníctvom sympózií, konferencií a špeciálneho štúdia najmä na katolíckych univerzitách, ako aj priaznivým časom pokánia, počas ktorého budeme žiadať Božie odpustenie, aj a najmä za hriechy proti viere.“

Rok viery bude sprevádzaný mnohými podujatiami na úrovni všeobecnej Cirkvi i na úrovni partikulárnych cirkví, pričom informácie o väčšine z nich sú a budú dostupné i prostredníctvom internetu.

_______________________________________

_______________________________________

Advent – čakajúci Boh

Pár slov samého Boha duši ako si Ty…

Pár slov do obdobia, v ktorom čakáme na príchod Pána – najprv jeho druhý príchod na konci vekov a v druhej polovici Adventu jeho prvý príchod. Tentoraz to však bude o čakaní Boha na človeka…

Tak veľmi túžim,

aby si v sebe prežil advent…

Tak veľmi túžim,

aby sa rozplynula

tvoja odmietavosť i chladná uzavretosť.

Aby si mi znova pozrel do očí.

Veď ti vychádzam v ústrety

na všetkých tvojich cestách,

a predsa som ešte nikdy k tebe nesmel pristúpiť…

Ja, tvoj Boh.

Tak veľmi túžim s tebou prebývať,

byť ti nablízku

a pomáhať ti znášať všetky bremená.

Veď ti vychádzam v ústrety

vo všetkých tvojich želaniach,

a predsa som ešte nikdy nesmel žiadne z nich splniť…

Ja, tvoj Boh.

Tak veľmi túžim,

aby si ma vpustil do svojho smútku,

trápení, do svojich porážok

i svojho plynúceho času.

Veď ti vychádzam v ústrety

do všetkých tvojich väzení,

a predsa som ťa ešte nikdy nesmel oslobodiť…

Ja, tvoj Boh.

Tak veľmi túžim

znova sa zrodiť v tvojom meste,

na tvojej ulici, v tvojom dome

a v tvojom srdci.

Veď ti vychádzam v ústrety od večnosti k večnosti –

a hľadám len teba! JA, TVOJ BOH

_______________________________________

Pečať živého Boha stanovisko

(súbor PDF)

_______________________________________

Z histórie adventného venca

Ľudia si zhotovovali adventné vence už v 19. storočí. Nápad pochádza od hamburského duchovného Johanna Wicherna.

Veniec je od nepamäti symbolom víťazstva a kráľovskej dôstojnosti. Aj Biblia hovorí o venci ako o prejave úcty, radosti a víťazstva. Adventn. veniec vzdáva hold tomu, kto je očakávan. a prichádza zároveň ako víťaz, kráľ a osloboditeľ. Rozlievajúce sa svetlo z horiacich sviec vyjadruje prichádzajúceho Krista, ktor. rozptyľuje temnotu a strach, pretože on je „Svetlo sveta“ (Jn 8,12).

Začiatkom 19. storočia, v roku 1808 sa narodil v Hamburgu Johann Henrich Wichern. Bol najstarším synom a mal ešte 7 súrodencov. Neskôr sa stal vychovávateľom a študoval teológiu, aby sa mohol stať evanjelick.m pastorom. Johann H. Wichern potom pôsobil ako učiteľ v hamburskej nedeľnej škole. V túžbe postarať sa chudobn.ch ľudí, sa rozhodol zriadiť predovšetk.m pre chudobné a opustené deti útulok. Neskôr sa mu vďaka milodarom a tvrdej práci podarilo jeho plán zrealizovať. Dom nazval Drsn. dom, v ktorom opustené deti pod jeho opaterou boli nielen ubytované, ale sa aj priúčali remeslu. Na základe neustálych otázok t.chto detí, koľko dní ešte zostáva do Vianoc, sa rozhodol v r. 1860 vyrobiť drevený veniec s 24 sviečkami – 19 tenšími, ktoré predstavovali všedné dni a 4 hrubšími sviečkami, symbolizujúcimi štyri adventné nedele. Dnes do venca vkladáme 4 väčšie sviečky – podľa počtu adventn.ch nedieľ.

Nezabudnite si tento týždeň pripraviť adventný veniec do každej rodiny, aby sme sa v adventnom čase mohli v rodinách spoločne pri adventnom venci modliť a tak sa pripraviť na príchod Spasiteľa.

Požehnanie adventných vencov bude v nedeľu 2.12.2012 pred svätými omšami.

_______________________________________

_______________________________________

_______________________________________

Nové číslo Katarínskeho hlasu 3/2012

_______________________________________

Odpustky

Počas roka máme niekoľko príležitostí, kedy môžeme získať tzv. plnomocné odpustky.

Čo sú odpustky, nám hovorí Katechizmus Katolíckej Cirkvi v bodoch 1471-1479. V skratke: tým, že človek spácha hriech, pripíše sa mu vina, ale aj následok za ňu, teda trest. Ak sme spáchali ťažký hriech (vedome, dobrovoľne a vo vážnej veci), zaslúžime si zaň večný trest (peklo). Ak sme spáchali ľahký hriech, zaslúžime si časný trest (očistec). Boh vo svojom nekonečnom milosrdenstve nám dáva možnosť odpustenia hriechov vo sviatosti zmierenia. No aj vtedy, keď sa nám odpustí hriech, následok (teda trest) zostáva. Síce nie večný (v pekle), ten sa odpúšťa spolu s hriechmi, ale časný (v očistci) zostáva. Ak chceme, aby sa nám odpustili aj časné tresty, na to slúžia odpustky.

K získaniu odpustkov je potrebné vykonať nasledovné:

1.vzbudiť si úmysel získať odpustky

2.pristúpiť k sviatosti zmierenia

3. vzbudiť si rozhodnutie viac nehrešiť (vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu)

4.prijať Eucharistiu (sv. prijímanie)

5.pomodliť sa modlitbu na úmysel Sv. Otca (napríklad Otče náš, Zdravas Mária, Sláva Otcu)

6.iný predpísaný skutok

Počas týchto dní môžeme získať úplné odpustky v prospech zosnulých.

Čo musíme splniť?

1. Veriaci, ktorý v deň Spomienky na všetkých zosnulých (2. 11.) nábožne navštívi kostol alebo kaplnku a pomodlí sa Modlitbu Pána a urobí vyznanie viery (Verím v Boha), môže získať úplné odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci.

Okrem tohto odpustkového úkonu sa žiada splniť tri podmienky:

* svätá spoveď (krátko predtým alebo potom),

* sväté prijímanie (najlepšie v ten istý deň),

* modlitba na úmysel Svätého Otca (Otčenáš, Zdravas, Sláva).

Je potrebné vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu aj k všednému. Tieto odpustky možno získať od poludnia predchádzajúceho dňa až do polnoci určeného dňa.

2. Veriaci, ktorý nábožne navštívi cintorín a aspoň mysľou sa pomodlí za zosnulých, môže získať odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci, raz denne od 1. novembra do 8. novembra. Treba splniť aj ďalšie podmienky. * * * Jedna svätá spoveď však stačí na všetky odpustky.

Využime možnosť pomôcť dušiam v očistci k plnému spoločenstvu s Bohom v nebi. Viac pre svojich bratov a sestry urobiť nemôžeme. Každý z nás môže vyslobodiť 8 duší z očistca. Žiadny veniec, aj keby bol najkrajší na svete; žiadna svieca, aj keby dokázala horieť 72 hodín; nič nedokáže vynahradiť našu modlitbu za duše v očistci. Stačí sa len posnažiť byť lepším, popracovať na sebe a môžeme pomôcť tým, ktorí si už sami pomôcť nemôžu a spoliehajú sa na nás.

_______________________________________

ROZPIS ŽIAKOV – MODLENIE SV. RUŽENCA 8.10 – 14.10.2012

_______________________________________

ROZPIS ŽIAKOV – MODLENIE SV. RUŽENCA

_______________________________________

POŽEHNANÝ DEŇ FARSKEJ RODINY

Dňa 28. augusta 2012 sa uskutočnilo vo farskej záhrade podujatie pod názvom “Požehnaný deň farskej rodiny”
Zúčastneným a organizátorom vyslovujeme úprimné Pán Boh zaplať.

_______________________________________

Požehnaných sto rokov pani Márie Belkovej

Nestáva sa každý deň, aby niekto oslavoval narodeniny v kostole. V Kvačanoch v kostole sv. Kataríny Alexandrijskej sa tak stalo v sobotu, 15. septembra 2012 na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska. Farníčka z Kvačian Mária Belková sa dožila stých narodenín.

Slávnosť začala sv. omšou, pod vedením správcu farnosti Vdp. Františka Čureju a pokračovala blahoprianiami zástupcov farskej rady a komisie pre kultúru, vzdelanie a šport pri Obecnom úrade v Kvačanoch.

Mária Belková, rodená Glončáková sa narodila 14.9.1912 na sviatok Povýšenia Sv. Kríža v obci Veľké Borové. V roku 1930 sa vydala za Jána Belku a spolu vychovala tri deti, Štefániu, Máriu a Annu. Mária a Anna žijú dodnes, Štefánia zomrela v roku 1991.

V roku 1956 jej zomrel manžel. Následne potom sa presťahovala do novopostaveného rodinného domu v Kvačanoch k svojej dcére Anne, kde žije až doteraz. Má aj osem vnúčat, dvadsaťpäť pravnúčat a trinásť prapravnúčat.

Vždy bola pracovitá a skromná, obetovala sa pre rodinu a silu čerpala vo viere v Boha.

Vyprosujeme jej ešte veľa zdravia, Božieho požehnania a ochranu Nebeskej Matky.

Rudolf Dilong

STAROBA RADÍ

Keď sa oddáš Bohu,

Boh vždy nájde teba,

tam, kde vložíš nohu,

budeš mať kus neba.

Kvetmi i v starobe sme,

v tých svetoch svojich malých,

raz dobrý Pán Boh vezme

tíško náš plný kalich.

_______________________________________

FATIMSKÁ POBOŽNOSŤ PRI KÁPLNKE SEDEMBOLESTNEJ PANNE MÁRII

_______________________________________

_______________________________________

MENNÝ ZOZNAM DOBRODINCOV, KTORÍ PRISPELI NA “REŠTAUROVANIE OLTÁRA” K 31.12.2011

DOMÁCI

P. Meno
č. Priezvisko
1. Chlepková Anna
2. rod. Chudobová
3. Ďuroňová Agneša
4. rod. Galicu Jozefa
5. rod. Galicu Milana
6. Garabášová Ema
7. rod. Gonšenicová
8. rod. Kériová
9. Kmeťová Jolana
10. Kromková Jana
11. Majdiak Eduard
12. rod. Maníková
13. rod. Mišiaka Vladimíra
14. rod. Mliečková
15. Vraštiaková Agáta
16. rod. Adamčiaková
17. Adamčiaková Renáta
18. Adámeková Mária
19. rod. Šimovčeková
20. rod. Báleka Jaroslava
21. rod. Brunčiaková
22. rod. Burdela Vincenta
23. rod. Čendulu Milana
24. rod. Chlebíková
25. Čendula Štefan
26. rod. Drbjaková
27. rod. Ďuroňa Jána
28. rod. Floreka František
29. rod. Floreka Miroslava
30. rod. Gála Jozefa
31. Gálová Františka
32. rod. Gromská
33. Hajurková Anna
34. rod. Hajurku Vladimíra
35. rod. Jančoka Alojza
36. rod. Jančoka Jozefa
37. rod. Kojša Eduarda st.
38. rod. Kojša Eduarda ml.
39. rod. Kojša Jozefa
40. rod. Kokošková
41. rod. Krčmáreková
42. rod.Kudzbelová
43. Kurajdová Drahomíra
44. rod. Lejková
45. rod. Mataja Viktora
46. rod. Pačesová
47. rod. Parížeková
48. rod. Plazová
49 rod. Smiešneho Štefana
50. rod. Staníková
51. rod. Sýkorová
52. Štepaniaková Marta
53. rod. Tkáča Pavla
54. rod. Turzová
55. Úškrtová Blažena st.
56. rod. Harychová
57. rod. Šróbová
58. rod. Stromčeka Rudolfa
59. rod. Matajová (Magdaléna, Ján)
60. rod. Tkáča Jaroslava
61. rod. Kunu Alojza
62. rod. Tylková
63. rod. Krutáka Jozefa st.
64. rod. Lubelcová
65. rod. Dúbravská
66. Hesteriaková Marta
67. Smiešny Jozef
68. rod. Báleka Štefana
69. rod. Červená
70. Dančiaková Mária
71. rod. Chovanová
72. Hajurková Františka
73. rod. Húsku Petra
74. rod. Klepáča Jozefa st.
75. rod. Kršková
76. rod. Mataja Pavla
77. Rakytiaková Mária
78. rod. Slosiariková
79. rod. Šablatúru Pavla
80. rod. Šišková
81. Tkáčová Filoména
82. Ondrejková Jana
83. rod. Michala Báleka
84. rod. Rypáková
85. Zarevúcka Elena
86. Štepaniaková Jana
87. rod. Macáková (Júlia, Mariana)
88. Kojšová Anna
89. rod. Kojšová (Peter, Mariana)
90. rod. Kojša Jána
91. rod. Hladišová
92. rod. Čendulu Petra
93. rod. Mišaková (Milan, Jozefína)
94. Kojšová Mária
95. Klepáčová Marika
96. rod. Gála Róberta
97. rod. Ďuroňa Vladimíra st.
98. rod. Tkáča Rastislava
99. Slotková Marta
100. rod. Stajníková
101. Krajčiová Magdaléna
102. Tylka Pavel

RODÁCI

P. Meno
č. Priezvisko
1. Gibasová Emília
2. rod. Šubová (po Štefanovi)
3. p. L. Matiašovce
4. Janka a Viera Hajurkové
5. rod. Stajníková Blava
6. rod. Štefana Chovana
7. Viera Mrázová
8. Oliver Réti
9. Anna Rétiová
10. Jozef Klepáč
11. Masárová Helena
12. Ištvancová Helena
13. Áčová Blažena
14. Sedlačková Mária
15. Holoubková Gabriela
16. Hulejová Oľga (rod. Macáková)
17. Klimčíková Alžbeta
18. Hýroš Jozef
19. Gerátová Emília
20. Baranová E.
21. Durná Emília (rod. Garabášová)
22. Fričová Anna
23. Klačková Jozefa
24. rod. Bellu Stanislava
25. rod. Krutáka Jozefa ml.
26. Frniaková Janka
27. rod. Krutáka Júliusa
28. rod. Culková
29. rod. Belačíková
30. p. Mičáňová Ľubica (r.Hajurková)
31. p. Klopačková
32. Galicová Viera
33. Malečková Ľubica (Chovanová)
34. Balážecová Ľudmila
35. rod. Murínová
36. Lukášiková Viola
37. Slosiari Martin s manželkou
38. p. Vrchovská Elena (Krčmárek)
39. p. Šuba Roman
40. p. Šubová Viera
41. p. Kalová Erika (Macáková)
42. p. Kaňuchová Kvetka (Macák)
43. p. Pektas Janka (Kojšová)
44. p. Hladká Libuša
45. Ema a Jaroslav Behuliak
46. Tomášiková Gabriela
47. Stajníková Mária
48. Pašková Elena
49. Steigaufová Júlia
50. Eva Chudobová
51. Jozef, Vladimír, Ján Klepáč
52. Stajník Milan
53. Drobúlová Eva
54. rod. Lucká (rod. Vilmy Šubovej
55. p. Kohútová Vilma (Cabanová)
56. p. Šuba Július

_______________________________________

Prijaté milodary na reštaurovanie hlavného oltára v kostole sv. Kataríny Alexandrijskej v Kvačanoch

rok
2011 2012 (k. 31.7.)
obyvatelia Kvačian 10,160.78 € 2,880.00 €
rodáci Kvačian 2,861.00 € 1,530.00 €
celkom 13,021.78 € 4,410.00 €

_______________________________________

Detský spevokol pri kostole sv. Kataríny Alexandrijskej v Kvačanoch

Detský spevokol počas 10 rokov prešiel mnohými zmenami, niektoré deti odišli a iné zasa prišli. V roku 2005 – 2006 na detských omšiach začal hrávať Jozef Forgáč a od januára 2008 začal hrávať aj na svätých omšiach. V novembri  2011 na detských  omšiach začala hrať Veronika Parížeková. Detský spevokol tvoria : Simonka Tylková, Erika a Emka Pačesová, Leila Gonšenicová, Emka Kudzbelová, Tamarka Parížeková, Sofia Urbanová, Lucka Kojšová, Terezka Rypáková, Tánička a Erika Kunová, Zuzka a Katka Chlebíková. Pri niektorých slávnostných príležitostiach, ako je pri 1. sv. prijímaní nám pomáhajú dievčatá : Mirka Glončáková a Barborka Lasáková.  Detský spevokol vedie Bc. Zuzana Parížeková a Janka Štepaniaková. Aj keď sa nám nie vždy všetko podarí, myslím si, že Bohu a aj veriacim to vôbec nevadí. Dôležité je, že deti spievajú s chuťou, elánom a na oslavu Boha. Repertoár spevokolu tvoria známe aj menej známe pesničky, ukazovačky, jednoduché piesne, nakoľko zbor tvoria aj deti z materskej škôlky.

Nech sa páči, príďte medzi nás, malí a či veľkí a obohaťte svoju dušu a srdiečko na detských sv. omšiach, ktoré sú nielen pre deti, ale aj pre nás dospelých veľkým obohatením.

_______________________________________

Poďakovanie nášmu duchovnému otcovi

(Desať rokov pôsobenia vo farnosti.)

Vážený náš duchovný otec František.

Dovoľte, aby som v mene veriacich tejto farnosti, povedal pri tomto jubileu 10.výročia pôsobenia v tejto farnosti  pár slov.

Francúzsky spisovateľ Lamartin dal na otázku: „Kto je tento človek?“ Túto odpoveď: V každej farnosti žije človek,  ktorý nemá rodinu, a predsa patrí do rodiny celého sveta. Bez neho nie je možné sa narodiť ani umrieť.

Žehná kolísku i truhlu,  manželstvo i katafalk. Pri jeho nohách ľudia skláňajú svoje najväčšie tajomstvá. Pred ním vylievajú svoje slzy. Je človekom, ktorého slovo padá do srdca s váhou Božej autority a preniká duše silou viery.

Kto je tento človek? Je to kňaz! Nikto nie je schopný preukázať ľudstvu väčšie dobro ako skutočný  kňaz.

A teraz teda: Čím je pre nás kňaz? Spojujúcim článkom medzi Stvoriteľovou všemohúcnosťou a biedou stvorenia v jednom.

Tým, ktorý viaže a rozväzuje.

Tým, ktorý keď ma rozhrešil kladie mi do úst Hostiu.

Čo od neho očakávame?

Dáva nám Krista zo svojej moci, ukazuje nám ho v bolestných tajomstvách. Vedie a usmerňuje nás, je láskavý, ale aj prísny.

Povolanie kňaza je ťažké, ale v dnešnom svete veľmi potrebné. Veď kto iný nám prináša Pána na oltár, aby nás uzdravoval, očisťoval a tešil?

Život kňaza je neprestajná obeta. Možno sa len hlboko skloniť pred týmito mužmi, ktorí sa bez prestania podujímajú na túto službu. Bez prestania sa vymieňajú z pokolenia na pokolenie. Väčšina z nich dvíha tento kríž bez reptania až do samého konca. V kňazovi však nemožno hľadať nadčloveka.

Veď vašim pričinením sa stala naša malá farnosť zvučnou nielen v Dekanáte ale aj v Diecéze. Nebudem tu vymenovávať množstvo dielčích činností, ktoré sa za vašej pôsobnosti doposiaľ na hospodárskom a duchovnom poli Kvačianskej farnosti uskutočnili, lebo tento príhovor by trval veľmi dlho a musel by som vynaložiť veľa úsilia, aby som ich všetky podchytil.

Určite to podchycuje niekto, ktorý je tu najdôležitejší a na oslavu ktorého sa to robí a to je Boh.

V tejto vzácnej chvíli sa chceme poďakovať nášmu Nebeskému Otcovi za to, že ste tu s nami. Vaša prítomnosť dokazuje veľkú lásku k nám a porozumenie pre naše radosti i starosti. Denne nám ukazujete jedinú pravú cestu životom, cestu evanjelia a

bezhraničnej dôvery v Krista. Pri tejto príležitosti Vám z úprimného srdca  ďakujeme a vyprosujeme veľa Božích milostí, pevné zdravie a ochranu nebeskej matky Panny Márie.

Spolu s Vami sa chceme i naďalej modliť a cez Vaše slová počúvať Krista, aby

sme dokázali žiť ako Božie deti.

S úctou

vďační veriaci Kvačianskej farnosti.

_______________________________________

Sobotná brigáda Kvačianskych katolíkov.

Dňa 30.6.2012 sa uskutočnila už vopred avizovaná brigáda na pozemkoch a majetku Kvačianskej    farnosti.

Mládež a ženy upratovali vo farskej záhrade a jej okolí (kosenie, pílenie, náter plota)

Chlapi chystali drevo na zimu pre pána farára vo farskej hore na Suchej.

Kotlíkový guláš a občerstvenie padli vhod po ťažkej práci.

Všetkým zúčastneným vyslovujeme úprimné Pán Boh zaplať.

Správca farnosti, farská rada

Pozri foto…

_______________________________________

Katarínsky hlas 2/2012

_______________________________________

CIRKEVNÝ SPEVÁCKY ZBOR KOSTOLA SV.  KATARÍNY V KVAČANOCH

1.7.2002 prišiel do farnosti Kvačany  vdp. František Čureja  a vďaka nemu začala naša farnosť ožívať. Pomaly začal fungovať aj spevokol. Náš nový pán farár,  stále povzbudzoval veriacich, aby sa v kostole spievalo. A tak  ku koncu roka 2002 na odpustovú slávnosť sv. Kataríny sa začal náš spevokol prebúdzať. Na Vianoce hral Jozef Húska a pomohla mu  Soňa Turzová, ktorá hrala s deťmi v spevokole ešte, keď hrával na organe Jozef Galica ml. Ku koncu roka 2002 sa začala učiť hrať p.  Anna Galicová ako  55 ročná a od februára 2003 sa stala hlavnou kantorkou  farnosti. Ďalším kantorom bol Jozef Húska a od roku 2008  v kantorských povinnostiach pomáha aj Jozef Forgáč. S veľkou chuťou a elánom sme sa pustili do hrania a spievania už počas pôstneho obdobia. Prvou  veľkou skúškou spevokolu boli Veľkonočné sviatky v roku 2003, ktoré sami uznáte, sú veľmi náročné. Aj keď sme sa len učili, na prvý raz sme to celkom dobre zvládli a veľkonočné trojdnie aj veľkonočná nedeľa dopadla dobre a pán farár bol s nami spokojný. Začiatky boli ťažké, aj veľa reptania, ale s Božou mocou a s pomocou nášho kňaza sme to s trpezlivosťou a obetavosťou zvládli.

V začiatkoch spevokolu veľmi dobre pomohli pán učiteľ Milan Červený a pani učiteľka Emília Červená. Vedúcou spevokolu sa stala Bc. Zuzana Parížeková a postupne sa pridali: Elena Štepaniaková, Janka Štepaniaková, Mária Tkáčová, Hela Húsková, Milan Čendula, Jozef Kojš, Jozef Klepáč, Červený Milan s manželkou Emíliou, Július Kudzbel, Anna Burdelová, Anna Drbjaková, na Veľkú noc 2009 sa pridala ku nám Anabela Ratulovská a  na Vianoce 2010 prišiel medzi nás ďalší spevák Mgr. Ladislav

Gromský. Niekedy nám prídu pomôcť zaspievať dievčatá : Veronika Parížeková, Mirka Glončáková a Barborka Lasáková. Svojím spevom prispievame ku krajšiemu prežitiu omší, ako sú  svadobné omše, krsty, l.sv. prijímania, rekolekcie, birmovka, pohrebné omše,  cirkevné sviatky, vianočné a veľkonočné sviatky. Každá pomoc, ktorá vychádza zo srdca a z celej duše je vítaná. Nie nadarmo sa hovorí, „ Kto spieva, dvakrát sa modlí.“

Spevokol otvára naďalej svoju náruč pre  nové hlasy.

Zobraz celý fotoalbum

_______________________________________

UCTENIE SI KVAČIANSKYCH MATIEK

Farský úrad v spolupráci s MS SČK v Kvačanoch zorganizoval návštevu kultúrneho podujatia v Banskej Bystrici .

Pred samotným programom si účastníci zájazdu prezreli historickú časť Banskej Bystrice.

Samotný program začal o 18:30 hod. v historickej budove Štátnej opery – operetou Franza Lehára „Cigánska láska“.

Uvedené podujatie zanechalo u zúčastnených hlboký kultúrny zážitok.

Ďakujeme.

Zobraz celý fotoalbum

_______________________________________

1. sväté prijímanie

6.mája.2012

Dňa 6. mája 2012 o 10:30 prijalo 1. sväté prijímanie v rímsko-katolíckom kostole v Kvačanoch 11 detí.

Eucharistická výchova dieťaťa v rodine nezačína prípravou na prvé sväté prijímanie, ani tým, že rodičia vedú dieťa počas rozdávania svätého prijímania na požehnanie. Výchova začína dávno predtým. Začína príkladom rodičov, ich eucharistickým životom. Svojím nábožným a sústredeným prijímaním vplývajú na svoje dieťa a učia ho túžbe po sviatostnom Ježišovi. Našim prvoprijímajúcim prajeme veľa sily s odvahy do ďalšieho života.

Zobraz celý fotoalbum

_______________________________________

_______________________________________

_______________________________________

ZAMYSLENIE NA NEDEĽU DOBRÉHO PASTIERA

Štvrtá veľkonočná nedeľa je každoročne Nedeľou Dobrého Pastiera. Túto nedeľu vnímame s mimoriadnou citlivosťou. Liturgia nám ponúka úryvok Jánovho evanjelia, ktorý hovorí: „Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou.“ Tieto Ježišove slová naznačujú pastoračný štýl, ktorý sme pozvaní v Cirkvi ustavične objavovať.

Po dvadsiatom storočí poznačenom neosobnými ideológiami žijeme v globalizujúcom sa svete, kde už často sused nepozná suseda, kde človek zostáva osamelý, napriek komunikačným možnostiam, aké ľudstvo nikdy predtým nemalo. Dnes ovce a pastierov vnímame skôr v kontexte veľkovýkrmní a maštaľného chovu. Poľnohospodárska produkcia dnes má vypracované technológie chovu a systémy spracovania. Dnes si už ťažko vieme predstaviť pastiera, ktorý celé roky vo dne i v noci stráži svoje ovce vystavené mnohým nebezpečenstvám a nechránené na odľahlých otvorených miestach. Taký pastier za tie roky pozná svoje ovce, každej dá nejakú tú prezývku, aby ju mohol prívetivo osloviť, keď zatúlanú berie na plecia, aby ju priviedol naspäť k ostatným. Aj človek prahne po niekom, kto by sa oň osobne zaujímal, kto by pri ňom stál, aby ho chránil, viedol, usmernil…

Pastoračný štýl, ktorý nám Ježiš naznačil, nie je štýlom stáda, v ktorom sa Cirkev stáva akousi neosobnou inštitúciou či ideológiou. Ježišov pastoračný štýl nám naznačil ctihodný pápež Ján Pavol II., keď zdôrazňoval pastoračnú potrebu „prispôsobiť sa rytmom jednotlivých osôb“ a spiritualitu spoločenstva, ktorá umožní vidieť iných ako tých, čo „patria ku mne“.

Dejiny Cirkvi nám ponúkajú veľa žiarivých príkladov Ježišovho pastoračného štýlu.

Kardinál John Henry Newman, zakladateľ Oratória v anglickom Birminghame, ktorého sa Svätý Otec chystá čoskoro vyhlásiť za blahoslaveného, sa nechal očariť pastoračným štýlom svätého Filipa Neriho. Objavil osobný vzťah, dôveru a priateľstvo ako mocný a účinný prostriedok formácie ľudského vnútra. Newman nazval svätého Filipa „svätcom láskavosti a vľúdnosti“. Tento anglický konvertita objavil štýl vlastný Filipovmu oratóriu, ktorý Francesco Maria Tarugi označil ako umenie „hovoriť k srdcu.“ Newman ho preniesol neskôr ako kardinál aj do svojho motta, ktoré znelo: Cor ad cor loquitur (srdce hovorí k srdcu). Mocnými prostriedkami takéhoto osobného apoštolátu je najmä svätá spoveď a osobné duchovné rozhovory, ktoré v atmosfére dôvery a priateľstva privádzajú človeka k stretnutiu s Božským Učiteľom a cez ktoré sa premieňajú ľudské životy. Svätý Ján Mária Vianney hovoril, že „kňazstvo je láskou Ježišovho srdca.“ Dlhé hodiny denne v spovednici trávil v osobnom kontakte s veriacimi a stával sa nástrojom Ježišovho Srdca na uskutočnenie slov evanjelia budúcej nedele: „Nezahynú“ a „nik mi ich nevytrhne z ruky.“ Kardinál Newman v deň svojej diakonskej vysviacky napísal: „Odteraz až do dňa mojej smrti som zodpovedný za duše.“

Zodpovednosť za duše robia z kňaza skutočného duchovného otca, ktorý je pre dušu zároveň autoritou i útočiskom. Po jednom zo svetových stretnutí mládeže s pápežom Jánom Pavlom II. jeden z mladých podal o svojich dojmoch zo stretnutia takéto svedectvo: „Mám dojem, že tomuto človeku nie je ľahostajný ani jeden človek na zemi.“ Mnohí z nás mali to šťastie stretnúť duchovných otcov, vďaka ktorým zakúsili Ježišov osobný záujem, v atmosfére dôvery počuli hlas božského Pastiera a išli za ním.

Nedeľa Dobrého Pastiera môže byť výbornou príležitosťou poďakovať za dar kňazstva. Zároveň nás pozýva, aby sme sa učili Ježišovmu pastoračnému štýlu, štýlu osobného záujmu, priateľstva, úcty a dôvery. Ak sa nám podarí vnášať takýto štýl do vzťahov medzi pastiermi a ovcami, naše spoločenstvá sa budú stávať účinnejším miestom nášho posvätenia. To bude aj najlepšia odpoveď pre našu dobu poznačenú snahou zdiskreditovať pastierov. „Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život. Nezahynú naveky a nik mi ich nevytrhne z ruky.“

_______________________________________

„Zachráňme náš oltár“ – pokračovanie zbierky.

Drahí veriaci, opäť sa na Vás obraciame s prosbou o milodar na rekonštrukciu Hlavného oltára kostola sv. Kataríny.

Ako sme Vás už informovali, na celú rekonštrukciu oltára  potrebujeme nazbierať celkom 116 178,-€.

Aj s vašou finančnou pomocou z roku 2011 sa nám darí náš spoločný zámer napĺňať.

Stav finančných prostriedkov k 31.12.2011 je 23 892,93 €.

Počiatočný stav k 1.1.2011 12 214,79 €
Príjem celkom 52 963,30 €
-        Od veriacich 3 545,00 €
-        Predaj dreva zo Suchej 7 933,20 €
-        Dar PD Kvačany 2 000,00 €
-        Zbierka po 1,11 € 1 440,62 €
-        MK SR-dotácia zo ŠR-granty 25 000,00 €
-         Zbierka po 132,78 €/rodina, 66,38 €/osam. žijúca osoba 13 021,78 €
-         Úroky z BÚ 22,70 €
Spolu: 52 963,30 €
Výdaj celkom: 41 284,16 €
-        Farský úrad 208,18 €
-        Kaplnka 4 994,11 €
-        Kostol 34 014,26  €
-        Daň z úrokov 4,23  €
-        Bankové poplatky 146,32  €
-        Ostatný 1 918,06  €
Spolu: 41 285,16  €
STAV FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV K 31.12.2011 23 892,93 €

Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov sa farská rada na svojom poslednom zasadaní rozhodla pokračovať so zbierkou a to nasledovne:

-        Osamelo žijúca osoba 50,- €

-        Rodina 100,- €

Peniaze bude vyberať pokladníčka sl. Gromská. Taktiež sa môžu poukázať na účet farského úradu č.ú.

1439540155/0200 VÚB a.s.

Dobrodinci budú menovite vyhlásení každý mesiac v kostole. Informácie o pokračovaní zbierky budú zverejňované na farskej nástenke a na internetovej stránke www.kvacany.fara.sk.

Za dobrodincov bude odslúžená svätá omša.

Ak je vo Vašich možnostiach a silách, podporte rekonštrukciu oltára kostola sv. Kataríny Alexandrijskej v Kvačanoch.

Všetkým, ktorí doteraz prispeli vyslovujeme úprimné poďakovanie a Pán Boh zaplať.

Farská rada Kvačany

_______________________________________

NEDEĽA BOŽIEHO MILOSRDENSTVA   (15.4.2012)

V októbri 1936 sa Ježiš prihovoril Faustíne slovami : ” Ten, kto dôveruje môjmu milosrdenstvu, nezahynie. ” Táto veľká prosba odôveru bola v diele svätice vyjadrená v kontexte úcty k Božiemu milosrdenstvu až 34 krát. Dôvera ako odpoveď človeka na Božie milosrdenstvo otvára ľudské srdcia na prijatie darov tohto milosrdenstva a spôsobuje jeho učinkovanie v človeku. Podľa zjavenia z februára 1938 milosť sa z prameňa milosrdenstva čerpá jediným nástrojom, a tým je dôvera. Čím človek väčšmi dúfa, tým viac môže dostať.

Dôvera v kontexte celého súhrnu zjavení tvorí podstatu úcty k Božiemu milosrdenstvu. Bez dôvery nemožno nijako využiť jej plody. Ježiš až 9 krát ukázal v zjaveniach dôveru ako podmienku na získanie všetkých darov spätých s úctou k Božiemu milosrdenstvu.

Úcta k Božiemu milosrdenstvu je podľa definície zvelebovaním Božieho milosrdenstva. Početné zjavenia vysvetľujú, že uctievať Božie milosrdenstvo nie je nič iné, ako mu dôverovať. Preto aj keby chýbali iné prvky, už sama dôvera tvorí úctu.

Zjavenie z 13. februára 1938 spája dôveru s pokorou potrebnou na získanie milostí od Boha, ktorý pyšným odopiera, a pokorným udeľuje milosť. Napokon v zjavení z júna 1938 sa dôvera spája so želaním prijať milosť a pokánie. Ježiš si želal aj to, aby táto dôvera bola neochvejná a vytrvalá.

Keď je teda dôvera podstatou úcty k Božiemu milosrdenstvu, z toho vyplýva, že nijaký vonkajší úkon tejto úcty neprinesie milosti, ktoré sľúbil ježiš, ak nebude výrazom vnútornej dôvery a nebude s ňou vykonávaný. Preto napr. uctievanie obrazu Božieho milosrdenstva, aj keby bolo akokoľvek veľkolepé, vôbec nezabezpečí milosti, ktoré Ježiš prisľúbil pri uctievaní tohto obrazu, ak nebude vonkajším prejavom dôvery. Analogicky je to s korunkou k Božiemu milosrdenstvu : keď niekto odrieka korunku, ale nepripája k tomu dôveru, nezíska milosti, ktoré prisľúbil Ježiš.

Kedže dôvera je už aj bez iných úkonov úctou k Božiemu milosrdenstvu, jej účinnosť závisí práve od dôvery, tvorí preto oveľa dôležitejšiu časť úcty ako iné úkony. Je ” dušou celej úcty “. Takáto dôležitá úloha pripisovaná dôvere tvorí naliehavé Ježišovo povzbudenie adresované všetkým, ktorí majú účasť na úcte k Božiemu milosrdenstvu. Pretože je dôvera tak tesne spätá s vierou, neochvejnou nádejou, pokorou a ľútosťou, práve tí, ktorí konajú úctu, sa musia usilovať o prehĺbenie týchto čností vo vlastnom vnútornom živote.

Konanie skutkov milosrdenstva

Ježiš vo svojich zjaveniach štyri razy zdôrazňoval kategorickú úlohu konať skutky milosrdenstva. Určil tri spôsoby preukazovania milosrdenstva blížnym :skutkom, slovom a modlitbou. V zjavení z 1.októbra 1937 Spasiteľ dodal, že človek, ktorý za života nekonal nijakým spôsobom skutky milosrdenstva, nedosiahne Božie milosrdenstvo v súdny deň. Teda po dôvere je konanie skutkou milosrdenstva voči blížnym druhým základom úcty. Nepatrí však k jej podstate, nie je v nej najdôležitejšie, ani absolútne nevyhnutné.

Slávenie sviatku Božieho milosrdenstva, s ktorým sa spája milosť úplného odpustenia viny a trestu po spovedi a svätom prijímaní, je podľa zjavení jednoduchý úkon úcty k Božiemu milosrdenstvu.

Iným príkladom konania jednoduchej úcty k Božiemu milosrdenstvu je aspoň jednorázové odriekanie korunky k Božiemu milosrdenstvu. Ježiš zaň prisľúbil umierajúcim dobrú smrť.

Vo svetle uvedených argumentov treba konštatovať, že skutky milosrdenstva sú v úcte k Božiemu milosrdenstvu podmienečne potrebné. Kto môže, má teda konať skutky milosrdenstva. Kto má tú možnosť, ale zanedbával by skutky milosrdenstva, neobsiahne milosti späté s konkrétnymi formami úcty.

www.boziemilosrdenstvo.sk

_______________________________________

Obrady Veľkej noci

viď nové oznamy

_______________________________________

Dni Veľkého týždňa a Veľká noc

Veľká noc – najvýznamnejší kresťanský sviatok

Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného roka, počas ktorého si kresťania pripomínajú

umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Slávi sa na prvú jarnú nedeľu po splne mesiaca. Nadväzuje na židovské veľkonoč

sviatky – paschu, ktoré sa slávili od 14. do 21. dňa v mesiaci nisan (náš marec až apríl) na pamiatku oslobodenia Izraelského

národa z egyptského otroctva.

čítaj ďalej….

_______________________________________

Úloha pre deti.

(priložený súbor na stiahnutie)

_______________________________________

Katarínsky hlas 1/2012

_______________________________________

Úloha pre deti na pôst.

(priložený súbor na stiahnutie)

Pôstny „biblický koláč“

Pripravili sme pre Teba úlohu, na ktorej si aj pochutnáš.

Ak chceš odhaliť tajomstvo tohto koláča, musíš najskôr zistiť prísady, ktoré sú

potrebné k príprave.

Všetky nájdené slovíčka napíš na papier, ktorý vložíš do plagátiku.

Po vyhľadaní správnych prísad si môžeš koláč spolu s rodičmi upiecť.

4 a pol šálky – 1 Kniha kráľov 5,2 …………………………

1 a pol šálky – Žalm 55,22a …………………………

2 šálky – Kniha sudcov – 14,14 …………………………

2 šálky – Prvá kniha Samuelova 30,12;2 údaj ………………………….

2 šálky – Nahum 3,12 …………………………..

1 šálku – Numeri 17,23 …………………………..

trošku – 1. Korinťanom 3,2 …………………………..

6 kusov – Jób 39,14 …………………………..

trošku – Marek 9,50 …………………………..

3 lyžice – nebiblická prísada! Prášok do pečiva.

Máte všetko? Tak môžeme začať:

Daj prísady do …………….. – Numeri 7,13

a spracuj ………………… Rimanom 11,16

………………. – 1 Samuelova 30,12 majú byť bez jadier,

………………. – Nahum 3,12 nakrájať na drobno,

………………. – Numeri 17,8 olúpať a nastrúhať

Hotové …………………… – Rimanom 11,16

posypať …………………….. – 1. Kn. Kráľov 5,2,

a dať do ……………………… – Ozeáš 7,4

a nechať piecť po dobu ……………………….. – Matúš 20,12.

Radostnú prácu s Bibliou a dobrú chuť!

_______________________________________

Uzdrav naše rodiny!

Boh tak miloval svet, že nám dal svojho Syna, aby nás vykúpil. Narodil sa a vyrástol v rodine, aby tak posvätil rodinu . Rodina je miestom, kde láska rodí život. Dnes sa rodina stále viac odkláňa od svojho pôvodného určenia, a to má hrozné následky pre ľudskú spoločnosť i pre Cirkev. Touto pobožnosťou krížovej cesty chceme vyprosovať uzdravenie našim rodinám.

1. zastavenie: Ukrižuj ho!

Tak volali masy, zmanipulované veľkňazmi a zákonníkmi. Nevedeli, čo kričia, ale kričali. Taká je davová psychóza. Médiá zhubnou silou útočia na rodinu. Ničia ju časopisy, noviny, televízne programy, seriály, filmy… Chcú všetkým nahovoriť, že pokojný rodinný život už dnes nie je v móde, ani šťastné manželstvá… Nedovoľte, aby si diabol privlastnil vašu rodinu! Bojujte o ňu teraz…skôr, ako bude neskoro. Modlite sa: Ježišu, zmiluj sa nado mnou a nad mojou rodinou!

2. zastavenie: Berie kríž

Berie kríž, aby nás zachránil, aby nás vytrhol z moci diabla. Teraz volá nás, aby sme boli nástrojmi spásy pre naše rodiny. Manžela, manželku, otca, matku, deti, slobodných, vdovy, všetkých, ktorí patríme do rodiny. Keď čítame o kresťanskej výzbroji, vidíme, že najmocnejšie Božie zbrane sú k dispozícii tým, ktorí čítajú Bibliu a praktizujú ju, zúčastňujú sa na svätej omši a Eucharistii, modlia sa individuálne i spoločne v rodine, modlia sa ruženec, patria do modlitebnej skupiny… Duchovný život spôsobuje, že rastie viera v srdci. Modlime sa: Ježišu, zmiluj sa nado mnou a nad mojou rodinou!

3. zastavenie: Prvý pád

Prvý pád celkom na začiatku krížovej cesty. V každom manželstve napriek dobrým predsavzatiam a správnemu konaniu príde ku kríze. Rozdielnosti pováh, rozdielne chápanie sveta muža a ženy, rozdielnosti zdedené i nadobudnuté výchovou rozdeľujú manželov, ktorí si len nedávno sľúbili, že budú jedno. Obrazovky i rady takzvaných priateľov radia rozvod, veď teraz je už taká doba. Nedajte sa pomýliť, nedajte sa zviesť. Zachráňte svoju rodinu! Modlime sa: Ježišu, zmiluj sa nado mnou a nad mojou rodinou!

4. zastavenie: Stretnutie s Matkou

To nebolo len také obyčajné stretnutie. To bolo hlboké stotožnenie sa v poslušnosti, láske a bolesti. Božia Matka aj nás sprevádza na našej životnej ceste. Aj nás chápe a prežíva s nami každú bolesť. To najsprávnejšie, čo môžeme urobiť, je zveriť do jej rúk seba i svoju rodinu a prosiť o jej ochranu. Veď ona tiež žila v rodine a veľmi dobre chápe naše problémy a ťažkosti. Svätá rodina prežívala veľmi veľké skúšky – chudobu, prenasledovanie, nepochopenie. Všetko toto prežívala v dôvere v Božiu pomoc a ochranu. Modlime sa: Ježišu, zmiluj sa nado mnou a nad mojou rodinou!

5. zastavenie: Kto nám pomôže niesť kríž?

Máme najvernejšieho Priateľa, ktorý sa sám ponúka, nik ho nenúti ako Šimona. Boh na nás čaká a chce nám dať zažiť zázraky. Či nás Boh uzdraví z našej slabosti, alebo nie, či nás vytrhne z nášho pokúšania, alebo nie, či spôsobí, aby náš manželský partner bol k nám láskavejší alebo nie, to nie je rozhodujúca otázka. Dôležité je, že Boh s nami hovorí a nazýva nás svojimi priateľmi – úplne nezaslúžene a nepochopiteľne – pretože Kristus vzal všetko naše trápenie a každé pokúšanie ľudského života za nás na seba. Modlime sa: Ježišu, zmiluj sa nado mnou a nad mojou rodinou!

6. zastavenie: Veronika bola odvážna

Zo všetkých tých ľudí a súcitiacich žien iba ona jediná neváhala byť inou, neváhala vystúpiť z davu, nebála sa prejaviť svoje vnútorné pocity aj navonok. A čo my, čo naša rodina? Bojíme sa priznať ku Kristovi a prijať ďalšie dieťa, lebo to už teraz nie je v móde? Hanbíme za to, že čestne pracujeme, a stále sa vozíme na starom aute? Obliekame sa podľa najnovšej módy, len aby sme sa neodlišovali od iných, hoci vieme, že naše obliekanie hraničí často s vyzývavou necudnosťou? A čo ešte nezachovávame z Božích prikázaní zo strachu, aby sme neboli iní? Modlime sa: Ježišu, zmiluj sa nado mnou a nad mojou rodinou!

7. zastavenie: Opakovaný pád

Začarovaný kruh. Neuznaná práca v domácnosti. Všednosť, stereotyp, nuda. Hľadáme únik v práci, v spoločností kolegýň a kolegov, budujeme kolektívy a naša rodina zostáva až kdesi na ďalšom mieste. Potom si nemáme čo povedať, nemáme čas na svoje deti, zverujeme ich škôlkam a družinám a možno len ulici… Kde sme sa to dostali, kde sme sa to ocitli? Naša rodina je na kolenách! Prebuďme sa, pokiaľ nie je neskoro! Prosme o silu znovu vstať. Oplatí sa bojovať o svoju rodinu. Boh je na našej strane, pomôže nám opäť začať znova. Modlime sa: Ježišu, zmiluj sa nado mnou a nad mojou rodinou!

8. zastavenie: Ježiš neodsudzuje súcitný plač žien

Ježiš neodsudzuje súcitný plač žien, iba ich usmerňuje. Plač je možno dobrý začiatok vlastnej premeny. Ale nestačí len plakať. Je dobré, že vidíme problémy, ktoré máme vo svojej rodine. Je dobré, že nezostávame k nim ľahostajní. Nestačí však plakať, sťažovať sa, nadávať, ani rozbíjať taniere. Treba začať pracovať na sebe. Ak chcem zmeniť svoju rodinu, musím začať od seba. Nevidím a neviem ako? Musím si kľaknúť na obe kolená a prosiť: Príď Duchu Svätý a daj, aby som videl svoje hriechy a aby som vedel, ako sa napraviť. Modlime sa: Ježišu, zmiluj sa nado mnou a nad mojou rodinou!

9. zastavenie: Najbolestnejší pád

Najbolestnejší pád tesne pod vrcholom. Úplné dno posledných síl. Ježiš predsa ešte vstáva. Dvíha ho láska a poslušnosť Otcovi. Čo najviac ničí naše rodiny? Nevera, rozvody, potraty, alkohol, drogy? To sú veľmi bolestné skúsenosti. Nemuseli by byť takéto dôsledky, keby sme zavčasu odstraňovali ich príčiny: neposlušnosť Bohu i rodičom, egoizmus, pýcha, chamtivosť, závisť, pôžitkárstvo, konzumný spôsob života, pohodlie. Nezháňajme toľko toho, čo nám ponúka svet, ale obráťme svoj duchovný zrak k Bohu a prídeme na to, čo je pre našu rodinu najdôležitejšie. Modlime sa: Ježišu, zmiluj sa nado mnou a nad mojou rodinou!

10. zastavenie: Vyzliekanie

Vyzliekanie. Ježiš prijal aj toto poníženie. Z doráňaného, dobitého, opľuvaného skrvaveného tela strhli zaprášený, krvou premoknutý odev. Nič mu neostalo. Ó, Ježišu! Ako je to s vyzliekaním a obliekaním v našich rodinách? Nechávame sa vyzliekať módou, pochybnými súťažami pochybnej krásy, dívame sa na málo oblečené dievčatá, ktoré si ani neuvedomujú svoje poníženie, keď sa nechajú takto fotiť a obzerať… Do našich domovov si kupujeme stále dokonalejšie obrazovky a s nimi aj čoraz viac možností hriešne pozerať na odhalené telo a telá… Čo sa to deje? Či telo nemá byť svätyňou, chrámom Svätého Ducha? Modlime sa: Ježišu, zmiluj sa nado mnou a nad mojou rodinou!

11. zastavenie: Pribili ho na kríž

Pribili ho na kríž. Klince, alebo láska k nám? Láska ho tam držala, z lásky k nám nezostúpil z kríža, z lásky k nám vykrvácal a na ňom zomrel. Všetko nám dal. Aj svoje Telo za pokrm, aj svoju Matku za našu matku. A stále sa nám dáva. Nič nezobral späť. Spolužitie v rodine je založené na láske. Máme sa navzájom milovať takou láskou, akou nás miluje Boh. Láskou, ktorá sa dáva a nič nežiada späť. Láskou, ktorá sa chce dávať, láskou, ktorá chce odpúšťať a potom znovu a zas a zas, stále, sedemdesiatsedem krát…Nie je to ľahké, je to veľmi náročné, ale s Kristom je všetko možné. Modlime sa: Ježišu, zmiluj sa nado mnou a nad mojou rodinou!

12. zastavenie: Smrť na kríži

Smrť na kríži. Slnko sa zatmelo. Zem sa triasla a skaly sa pukali. Tí, čo to videli, sa veľmi naľakali a hovorili: „On bol naozaj Boží Syn.“ Smrť v rodine tiež spôsobí také malé zemetrasenie v živote ostatných členov rodiny. Odišiel človek a zostalo prázdne miesto. Na určitý čas naše slnko prestane svietiť. A aj kamenné srdce vyroní slzu. Možno až vtedy prídeme na to, že tento človek bol pre nás veľký dar. A už mu to teraz nemôžeme povedať. Nič nemôžeme vrátiť späť. No jedno môžem urobiť: môžem viac milovať tých, ktorých tu ešte mám a tešiť sa na stretnutie vo večnosti s tým, ktorý ma tam predišiel. Ďakujem ti, Pane za vieru v teba a za vieru vo večný život. Modlime sa: Ježišu, zmiluj sa nado mnou a nad mojou rodinou!

13. zastavenie: V Matkinom náručí spočíva mŕtve Ježišovo telo

V Matkinom náručí spočíva mŕtve Ježišovo telo. Mária vyslovila svoje FIAT a žije ho stále. Potvrdzuje ho aj teraz. Je to žena úžasnej viery a dôvery v Boha. Veľmi trpí, ale trpí ticho. Objíma mŕtve telo svojho Syna a v ňom objíma všetkých nás. Ďakujeme ti, Pane, že môžeme byť údmi tvojho Tajomného Tela, že môžeme spočívať v náručí tvojej Matky. Jej náručie je ten najbezpečnejší prístav pre našu dušu a pre celú našu rodinu. Mária, k tebe sa utiekame, buď Kráľovnou našich rodín, buď Kráľovnou aj našej rodiny! Modlime sa: Ježišu, zmiluj sa nado mnou a nad mojou rodinou!

14. zastavenie: Ježiša ukladajú do hrobu

Ježiša vložili do hrobu. No nezostal tam. Tu sa začína tá najradostnejšia správa: Na tretí deň vstal! Dokonal svoje dielo, splnil vôľu Otca, premohol smrť a vstal zmŕtvych! Keby nebolo zmŕtvychvstania, naša viera by nemala zmysel. Nemali by sme žiadnej nádeje a nemal by zmysel náš život ani naše obety a utrpenie. Hroby a cintoríny nemusia byť pre kresťana miestom smútku, ale miestom, kde sa upevňuje a rastie naša nádej. Nádej, že sa splní najväčšia túžba ľudskej duše – večný život v milujúcom náručí nášho Boha v spoločenstve tých, ktorých sme tu milovali. Modlime sa: Ježišu, zmiluj sa nado mnou a nad mojou rodinou!

Záver: Pane Ježišu, ďakujeme ti, že si svojím narodením posvätil ľudskú rodinu a že sme sa krstom začlenili do Božej rodiny. Prosíme ťa, rozmnož našu vieru a dôveru v teba, uzdrav naše duše i naše rodiny. Vylej na nás svoju lásku, aby sme sa milovali navzájom tak, ako si ty miloval nás. Amen.

Na úmysel Svätého Otca: Otče náš… Zdravas… Sláva Otcu…

_______________________________________

Pôstna duchovná obnova

Kedy? 14.3., 15.3., 16.3., 17.3.2012

Počas sv. omší o 17.00 hod.

Kde? V kostole sv. Kataríny v Kvačanoch

Téma: So sv. Jozefom ku vzkriesenému Ježišovi Kristovi

_______________________________________

K R Í Ž O V Á   C E S T A

Chceme sa modliť, Pane, pomôž nám vhĺbiť sa do seba a dotknúť sa Tvojej zachraňujúcej Lásky. Amen.

1. Ježiš je odsúdený na smrť

Ale jeden z nich, Kajfáš, ktorý bol veľkňazom toho roka, im povedal: „Vy neviete nič. Neuvedomujete si, že je pre vás lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud  a nezahynie celý národ.“ (Jn 11,49-50)

Ten chlap dal všetko, všetko obetoval. Hovoril o Láske, žil Lásku, uzdravoval chorých a nespočetne veľa sŕdc. Robil len dobré veci a pomáhal tým, ktorý ho o to poprosili: maličkí, úbožiaci, nezamestnaní, bezdomovci cudzinci – tým dával prednosť. Odsúdili Ho za to, čo vôbec neurobil, len pomáhal ľuďom, bol nablízku tým, ktorí prehrávajú a to kňazi tej doby, sudcovia a poliši považovali za neodpustiteľné.

.

.

2. Ježiš berie kríž

Tak im ho teda vydal, aby ho ukrižovali. A oni prevzali Ježiša. Sám si niesol kríž

a vyšiel na miesto, ktoré sa volá Lebka, po hebrejsky Golgota. (Jn 19,16-47)

Predstavte si ten ťažký kríž, ktorý nesie. Predtým Ho bili, tiekla krv, tŕne sa zabodli do jeho hlavy. Niesol všetko. Teba, mňa. Berie zodpovednosť za celé ľudstvo. Vedel aká cena života ho čaká a kde, ako a kedy sa končí a napriek tomu všetko podstúpil. Ježiš je v každom utrpení, ktoré prežívaš, v tebe, buď si istý. Keď to vieme, nesieme kríž s ním. A to je úžasné!

.

.

3. Ježiš padá prvý raz

Vskutku on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil, no my sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a

pokoreného. (Iz 53,4)

Je to normálne – je vyčerpaný.

Vždy je niečo prvýkrát. Prvýkrát ješ, piješ, chodíš,…

Prvý pád. Na ten si málokto spomína. Ešte v detstve, ak to berieme doslova. Ale ten prvý pád – pád s veľkým P.

Ale Pán vstáva. Chce to veľké dielo dokončiť, nechce skončiť pri prvom páde, aj keď je zničený našimi špinavosťami. Keď sklamem Boha, to je pád? Zostávame pri tom prvom, alebo padáme po celý život? Vstal a išiel ďalej, vedel, že jeho aj naším povolaním na zemi je Láska.

4. Ježiš sa stretá so svojou Matkou

„Kto je moja matka a kto sú moji bratia?“ Vystrel ruku nad svojich učeníkov a povedal: „Hľa, moja matka a moji bratia. Lebo každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach je môj brat i sestra i matka.“ (Mt 12,48-50)

Predstav si jeho Matku: nosila ho pod srdcom, porodila, láskala, hojdala. Videla, ako sa učí hovoriť prvé slová, videla ho rásť, vzmáhať sa. Žasla. A teraz je jej maličký tam, pokrytý potom a krvou. Trpí, srdce jej puká od žiaľu, miluje ho až do posledného vydýchnutia a aj potom stále ostáva v jej srdci.

.

.

5. Šimon pomáha Ježišovi niesť kríž

Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali. Tu prinútili istého Šimona z Cyrény, Alexandrovho a Rúfovho otca, ktorý sa tade vracal z poľa, aby mu niesol kríž. (Mk 15,20-21)

Šimon bol ľahostajný voči udalosti ukrižovaniu Krista. Išiel na pole robiť a nemal záujem sa tam zúčastniť. Aj keď sa vracal poľa, videl, že niekto tam trpí, ale nemal veľký záujem pomôcť mu. Jeho vybrali náhodou vojaci a donútili ho nasilu niesť kríž. Šimon nám pripomína všetkých tých a tie, čo nás podržali, podporili a pomohli. Nemáme si myslieť, že sa sami vysekáme z problémov, ale máme sa naučiť byť vďační.

.

.

6. Veronika utiera Ježišovu tvár

Opovrhnutý a posledný z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred akým si zakrývajú tvár, opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili. (Iz 53,3)

Ženy poznajú gestá lásky viac než ktokoľvek iný. Strhaná Kristova tvár prenikla do Veronikinho srdca až na samé dno. A ona s nekonečnou nehou zotiera krv a pot z Ježišovej tváre. Hovorí to o jej odvahe a láske. Mám ju aj ja? Modlime sa, aby sme vždy vedeli prejaviť lásku gestami, ktoré zachraňujú.

.

.

.

7. Ježiš padá druhý raz

Pán, Jahve, mi pomáha, preto nebudem zahanbený.  Hľa, Pán, Jahve, mi pomáha, kto ma odsúdi? (Iz 50,7-9)

Kríž, ťažký, takmer ako z kameňa! Pritlačil Božieho Syna až na koniec jeho síl, do prachu, na dno beznádeje a Kalvária je ešte ďaleko. Deň čo deň sa tisíce ľudí ocitá pod ťarchou kríža a bojí sa pádov. Skúšky dopadajú častejšie. On už padol 2x. Nám pomôže nájsť v sebe silu vstať 1000x a kráčať až na koniec cesty a mať zľutovanie aj s inými, čo padajú.

.

.

8. Ježiš stretáva jeruzalemské ženy

Šiel za ním veľký zástup ľudu aj žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali. Ježiš sa k nim obrátil a povedal: „Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou

a nad svojimi deťmi. (Lk 23,27-28)

Ony sú vždy tam. Chlapi sa rozpŕchli. Musel žasnúť, keď v tejto najstrašnejšej more, ktorú prežíval, videl láskavé oči; a tie ho sprevádzali až do konca. Ježiš vie, že majú oči lásky, a preto ich upozorňuje na deti,  ktoré majú byť jej šíriteľmi.

.

.

9. Ježiš padá tretí raz

„Hľa, môj služobník priviniem si ho, vyvolený môj, mám v ňom zaľúbenie. Svojho ducha som vložil na neho, prinesie právo národom. Neomdlie a nepodlomí sa, kým nezaloží na zemi právo“ (Iz 42,1.4)

No to je už vrchol, Ježiš po tretíkrát padá. Je človekom ako ja, ako ty. Už nevládze viac ako ja, ako ty. Možno ho najviac zlomilo to, ako ním ľudia pohŕdali, nadávali mu, nectili si ho. Medzi tým zhromaždením, ktoré vyhlasovalo Ukrižujte Ježiša a prepusťte Barabáša, boli aj takí, ktorým Ježiš kedysi veľmi pomohol, ale oni však na to asi dávno zabudli, veď je to len obyčajný človek, ktorý sa vydáva za Božieho Syna. Ale on tým Božím Synom predsa bol, je a bude. No a tak pod ťarchou kríža a všetkej tej potupy, ktorú musel znášať po tretí raz padá pod krížom, na ktorý ho o malú chvíľu pribijú a tak sa naplní Boží plán.

10. Ježiša vyzliekajú zo šiat

Ježiš povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ Potom hodili lós a rozdelili si jeho šaty. Ľud tam stál a díval sa. (Lk 23,34-35)

Nahý. Celkom obnažený. Pre každého človeka je takéto odhalenie hrozné. Keď strhli z neho šaty, rany sa znovu otvorili a bolesť sa vrátila. Mohol zázrakom rany zaceliť, mohol niečo spraviť, ale on trpel za nás, aby nás vykúpil z hriechu. Stalo sa to, aby si každý človek uvedomil dôvod tohto utrpenia: z lásky a s láskou Ježiš.

.

.

.

11. Ježiša pribíjajú na kríž

Vyšiel na miesto, ktoré sa volá Lebka, po hebrejsky Golgota. Tam ho ukrižovali a s ním iných dvoch z jednej i druhej strany, Ježiša v prostriedku. (Jn 19,17-18)

Prečo vlastne? Prečo nám niekto dáva takú šancu vykúpenia? A prečo práve utrpením, bolesťou? Myslím na postihnutých, chorých pripútaných na posteľ, na starých. Myslím na zranených láskou, rozvedených, odlúčených. Najhoršie klince sú také, čo prebodávajú naše srdce. Ježiš Kristus a jeho utrpenie na kríži má  byť pre nás príkladom či poučením alebo výstrahou? Neviem. No ďakujem.

.

.

12. Ježiš na kríži umiera

Potom Ježiš vo vedomí, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: „Žíznim.“ Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu naplnenú octom

a podali mu ju k ústam. Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: „Je dokonané.“ Naklonil hlavu

a odovzdal ducha. (Jn 19,28-30)

Zomrel, ako zomierame my.

Tá hodina príde, preto už dnes treba žiť zanietene. Ak praktizujeme rozhodnutie prežívať naplno 24 hodín a hodíme za hlavu včerajšok, vykašleme sa na zajtrajšok, môžeme s  maximálnym pokojom očakávať posledné stretnutie, ktorého dátum a hodinu pozná len sám Pán. Uvádza nás to do stavu pohotovosti naplno milovať dnes, akoby všetko záviselo odo mňa

13. Ježiša skladajú z kríža

Potom Jozef z Arimatey, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale tajným, lebo sa bál Židov, poprosil Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. A Pilát dovolil. Išiel teda a sňal jeho telo. (Jn 19,38)

Všetko je skončené. Mama Mária prijíma zmučené telo svojho Syna. V mnohých ľudských stratách je najťažšia táto, stráca rovnako ako my. V poslednej chvíli Ježiš zveril matku Jánovi, teraz jej on a s ním tí, čo sa chceme postaviť k Ježišovmu krížu môžeme hovoriť mama. To je slovo, ktoré sa od útleho detstva vryje do každého srdca. Ona nás chápe a dovolí nám to, aj keď vie, že jej Syn zomrel pre nás.

.

.

14. Ježiša vkladajú do hrobu

Jozef vzal telo zavinul ho do čistého plátna a uložil do svojho nového hrobu, ktorý si vytesal do skaly. Ku vchodu do hrobu privalil veľký kameň a odišiel. (Mt 27,59-60)

Čin, ktorý v mnohých vyvolal pochybnosti. Je Ježiš naozaj Mesiáš, Vykupiteľ ľudí, Boží Syn? Prečo sa na kríži nezachránil? Kríž je nevyhnutným prechodom na ceste k svetlu. Tým, že vstal z mŕtvych vyvrátil všetky pochybnosti. dokázal ľuďom, že nás nadovšetko miluje a nikdy nás neopustí, tak ako to bolo aj vtedy, keď on sám trpel, keď bol pribitý, nahý na kríži i keď sa krvou potil.

.

Záver

Ježišu pomôž mi rozšíriť Tvoju vôňu kamkoľvek idem. Zaplav moju dušu Tvojím Duchom a Tvojím životom. Prenikni ma a zmocni sa môjho bytia tak úplne, aby celý môj život bol vyžarovaním Tvojho života. Osvecuj iných cezo mňa a zaujmi sa ma takým spôsobom, aby každá duša, ku ktorej sa priblížim, mohla cítiť Tvoju prítomnosť v mojej. Keď sa pozerá na mňa, aby nevidela mňa, ale Teba vo mne. Zostaň so mnou. Tak budem žiariť tou istou žiarou ako Ty a budem môcť byť svetlom pre druhých. Moje svetlo bude pochádzať od Teba, Ježišu, ani najtenší lúč nebude môj. Ty budeš osvecovať druhých cezo mňa. Nech o Tebe nekážem slovami, ale svojím príkladom, vplyvom mojich skutkov, neviditeľným jasom lásky, ktorú moje srdce prijíma od Teba. Amen.

Keď je Kristus v tebe, nemôžeš stratiť ani minútu… Tvoj život má teda byť len darom. Ži tak, aby si na základe tvojho spôsobu života ostatní mysleli, že nie je možné, aby Boh neexistoval.

Krížové cesty

Pôstne obdobie, do ktorého sme práve vstúpili, je pre mnohých obdobím zákazov, odriekania, predsavzatí a sebazáporov. Až by sa mohlo zdať, že táto časť roka je obmedzujúca a nepríjemná. Ak si však pod touto štyridsaťdennou dobou predstavujeme toto, alebo niečo podobné, tak sme na omyle. Obdobie, ktoré nám Pán dáva, je totiž predovštkým časom milosti. Nie je to doba, počas ktorej nám niečo berie, ale naopak. Ak ju správne prežívame, tak vďaka Božej milosti práve veľa získame. Odopierame si menšie dobrá, aby sme získali väčšie. Zriekame sa časných pôžitkov, aby sme dosiahli večný. Touto významnou časťou roka nepreleťme teda bez pozastavenia a stíšenia sa. Nemrhajme darom, ktorý nám Boh dáva, aby sme sa mohli k nemu viac priblížiť. Nenechajme nevyužitú šancu o ďalší pokrok v našom duchovnom živote a priblíženie sa k večnej radosti. Každý z nás sa má bez pochyby prečo kajať, ale popritom nezabúdajme na to hlavné. Na Pána Ježiša v evanjelium a verme Mu. Pretože celé pôstne obdobie nás má smerovať k Nemu a pripraviť nás na najväščí sviatok roka, slávnosť Jeho zmŕtvychvstania a nášho vykúpenia.

K správnemu prežívaniu pôstneho obdobia patrí podľa kresťanskej tradície pôst, modlitba a almužna.Táto časť našej stránky je zameraná na modlitbu, presnejšie na modlitbu krížovej cesty. Tá nám môže pomôcť lepšie prežiť cestu Pánovho umučenia. V tejto časti Vám ponúkame rôzne krížové cesty, ktoré sme našli na internete. Ak sa Vám zdá, že sa modlíte stále dokola tie isté tak možno medzi týmito nájdete aj takú, ktorú ešte nepoznáte.

Krížová cesta (boziemilosrdenstvo.sk)

Krížová cesta pre mladých (boziemilosrdenstvo.sk)

Krížová cesta Európy (tezi.szm.sk)

Moja krížová cesta (sestrysvkriza.sk)

30 krížových ciest (modlitba.sk)

Krížová cesta // Tomislav Ivančič (misie.sk)

Krížová cesta // Alessandro Pronzata (misie.sk)

Krížová cesta, Maximilian Kolbe (server.infovek.sk)

Slovo pre chorých: Krížová cesta (radiovaticana.org)

na stiahnutie:

Krížová cesta poslania (knazi.sk)

Krížová cesta – príbehy (kňazi.sk)

Krížová cesta očami učeníka, ktorého Ježiš miloval (knazi.sk)

Krížová cesta detí (knazi.sk)

Krížová cesta detí 2 (knazi.sk)

Krížová cesta matiek za deti (knazi.sk)

Krížová cesta (knazi.sk)

Krížová cesta chorých (knazi.sk)

Krížová cesta mladých (knazi.sk)

Krížová cesta za rodiny (knazi.sk)

Krížová cesta zomierajúceho (knazi.sk)

_______________________________________

Úloha pre deti.

_______________________________________

Popolcovou stredou sa začína pôstna príprava na Veľkú noc

Prípravným obdobím pred Veľkou nocou je štyridsaťdňový pôst. Je formou pokánia nielen v kresťanstve, ale aj v iných náboženstvách.

V Rímskokatolíckej cirkvi sa pôstna príprava na Veľkú noc začína tzv. Popolcovou stredou. Je to streda v siedmom týždni pred Veľkou nocou (medzi 4. februárom a 11. marcom). Tento rok pripadá na 22. februára. V tento deň, ktorý je dňom prísneho pôstu a zdržiavania sa mäsitého pokrmu, kňaz alebo diakon robí popolom znak kríža na čelách veriacich so slovami: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš“, alebo „Kajajte sa a verte v Evanjelium!“.

Obrad sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v tento deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia. V 10. a 11. storočí bol už tento obrad udomácnený v mnohých oblastiach západnej Európy. Koncil v Benevente v roku 1091 ho zaviedol pre celú Cirkev, pričom sypanie popola na hlavu sa nahradilo značením na čelo.

Gréckokatolíci (byzantského obradu), ktorí sa pridržiavajú gregoriánskeho kalendára, začínajú Veľký štyridsaťdňový pôst o dva dni skôr ako rímskokatolíci (latinského obradu). Svätá štyridsiatnica sa začína už v pondelok (tento rok 4. februára) a trvá do piatku pred Lazárovou sobotou. Do štyridsiatich dní pôstu počítajú gréckokatolíci aj soboty a nedele (zatiaľ čo rímskokatolíci nedele nepočítajú). Pôst je obdobím, keď sa má veriaci usilovať o obrátenie, zmenu zmýšľania, má rozjímať nad svojím životom, plakať nad svojimi hriechmi. Na rozjímanie a sprítomnenie Kristovho spásonosného utrpenia je vyhradený až Veľký týždeň. Tieto skutočnosti sa odrážajú aj v bohoslužobnom živote byzantskej cirkvi – v stredy a piatky sa slúži liturgia vopredposvätených darov. Pri nej sa veriacim rozdeľujú vopred posvätené eucharistické dary; bohoslužba nemá anaforu (eucharistický kánon) ani premenenie svätých darov. Je to bohoslužba s najsilnejšie vyjadrenou eucharistickou úctou v byzantskom obrade. Zároveň, na rozdiel od liturgie sv. Jána Zlatoústeho či sv. Bazila Veľkého, obsahuje mnoho kajúcich prvkov – najmä hlbokých poklôn.

Z histórie:

V Učení Dvanástich apoštolov (Didascalia apostolorum) zo začiatku 3. storočia sa odporúča 1-2-dňový pôst (alebo 40-hodinový pôst) pred krstom a 2-3-dňový pôst pred Veľkou nocou. Z tohto krátkeho pôstu sa postupne vyvinul 40-dňový pôst, ktorý odporúča veriacim už na začiatku 4. storočia sv. Atanáz (296-373), biskup z Alexandrie i sv. Cyril Jeruzalemský (315-386). Číslo 40 malo posvätný význam: Ježiš Kristus sa postil 40 dní pred svojím verejným vystúpením (Mk 1,12; Mt 4, 1-11), 40 dní pokrývala voda zem počas potopy sveta, 40 dní sa postil Mojžiš na vrchu Sinaj, 40 dní putoval prorok Eliáš k jaskyni na vrchu Horeb, kam k nemu prišiel Boh a podobne.

Pôvodné pôstne pravidlá boli veľmi prísne: dovoľovali požívanie jedla len jedenkrát denne. Okrem toho boli sprísnené aj abstinenciou, t.j. úplným zdržiavaním sa požívania niektorých pokrmov ako mäso, ryby, mlieko a mliečne výrobky (maslo, syry). Terajšie predpisy týkajúce sa pôstu a postenia sa boli zavedené v roku 1966 apoštolskou konštitúciou Poenitemini.

Pôstne obdobie trvá v Rímskokatolíckej cirkvi od Popolcovej stredy do Veľkonočnej nedele. Zahŕňa šesť pôstnych nedieľ. Prvá pôstna nedeľa (tohto roku 10. februára) sa ešte donedávna nazývala Quadragesima (grécky tesserakostes, t.j. 40 dní pred Veľkou nocou).

Začiatkom 5. storočia sv. Maximus, turínsky biskup, zaviedol trojtýždňovú predpôstnu prípravu. Tri nedele pred pôstom sa volali: Septuagesima (70. deň pred Veľkou nocou – táto nedeľa bola u nás známa pod menom „Deviatnik“), Sexagesima (60. deň) a Quinquagesima (50. deň). Spolu so 40-dňovým pôstom tvorili 70-dňovú prípravu, symbolizujúcu 70 rokov babylonského zajatia. Pápež Gregor I. Veľký (590-604) vytvoril pre tieto dni osobitné prosebné modlitby. Pápež Alexander III. (1159-1181) nariadil, aby sa spev „Alleluja“ – podobne ako v 40-dňovom pôstnom období – nahradili invokáciou Laus tibi Domine, Rex aeternae gloriae (Chvála Ti Kriste, Kráľ večnej slávy). V roku 1969 boli tieto liturgické zvláštnosti zrušené a všetky tri nedele boli preradené do cyklu nedieľ „cez rok“.

_______________________________________

MENNÝ ZOZNAM DOBRODINCOV-RODÁKOV, KTORÍ PRISPELI MILODARMI NA REŠTAUROVANIE HLAVNÉHO OLTÁRA KOSTOLA SV. KATARÍNY KU DŇU 31.12.2011.

P. Meno
č. Priezvisko
1. Gibasová Emília
2. rod. Šubová (po Štefanovi)
3. p. L. Matiašovce
4. Janka a Viera Hajurkové
5. rod. Stajníková Blava
6. rod. Štefana Chovana
7. Viera Mrázová
8. Oliver Réti
9. Anna Rétiová
10. Jozef Klepáč
11. Masárová Helena
12. Ištvancová Helena
13. Áčová Blažena
14. Sedlačková Mária
15. Holoubková Gabriela
16. Hulejová Oľga (rod. Macáková)
17. Klimčíková Alžbeta
18. Hýroš Jozef
19. Gerátová Emília
20. Baranová E.
21. Durná Emília (rod. Garabášová)
22. Fričová Anna
23. Klačková Jozefa
24. rod. Bellu Stanislava
25. rod. Krutáka Jozefa ml.
26. Frniaková Janka
27. rod. Krutáka Júliusa
28. rod. Culková
29. rod. Belačíková
30. p. Mičáňová Ľubica (r.Hajurková)
31. p. Klopačková
32. Galicová Viera
33. Malečková Ľubica (Chovanová)
34. Balážecová Ľudmila
35. rod. Murínová
36. Lukášiková Viola
37. Slosiarik Martin s manželkou

_______________________________________

2. februára  OBETOVANIE PÁNA – HROMNICE

“Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania…” Tak sa začína v Lukášovom evanjeliu správa o očisťovaní Panny Márie a o obetovaní jej božského Syna.

Podľa levitických predpisov Starého zákona každú matku pokladali po pôrode za rituálne čiže obradovo nečistú, a to po narodení chlapca 40 dní a po narodení dievčaťa 80 dní. V tom období sa taká žena nesmela pohybovať vo verejnosti ani vstúpiť do chrámu.

Po uplynutí uvedeného času izraelská matka sprevádzaná svojím mužom priniesla do jeruzalemského chrámu očisťovaciu obetu. Bohatšie ženy obetovali baránka a holúbka či hrdličku, kým chudobné iba dva holúbky alebo hrdličky.

Ak sa narodil prvorodený syn, pri očisťovaní ho rodičia “predstavili” Pánovi. Podľa starozákonnej knihy Exodus (Ex 13, 11) totiž všetko prvorodené patrilo Bohu na znak toho, že pred odchodom Izraelitov z Egypta Boh usmrtil Egypťanom všetko prvorodené mužského pohlavia, kým Izraelitom prvorodených zachoval. Preto sa mu malo obetovať všetko mužské prvorodené: zvieratá sa mali zabiť, kým chlapci sa mali vykúpiť cenou piatich strieborných šeklov (por. Nm 18,15n).

Jozef a Mária sa podrobili týmto predpisom, hoci milostiplná Matka sa nemusela obradove očisťovať ani prinášať obetu “za hriech” a jej Syn ostával naplno Pánov aj po zaplatení piatich šeklov. Malý Ježiš sa podrobil rituálnym predpisom, lebo navonok sa ničím nechcel odlišovať od členov svojho národa. Podobne jeho Matka chcela byť jednoduchou dcérou Izraela a poníženou Pánovou služobnicou.

No pri predstavovaní malého Ježiša sa stalo predsa čosi nezvyčajné. V tom istom čase prišli na Božie vnuknutie do chrámu starec Simeon a 84-ročná “prorokyňa” Anna. Boli to predstavitelia spravodlivých mužov a žien Starého zákona. Tí prišli privítať očakávaného Mesiáša-Spasiteľa. Simeon ďakoval Bohu, že mu doprial uvidieť spásu, “svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela”.

Osobitným posolstvom sa Simeon obrátil na Ježišovu Matku: “On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať. A tvoju vlastnú dušu prenikne meč, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.” (Lk 2,34-35)

Boli to tajomné slová, ale zreteľne naznačovali dramatické chvíle, ktoré očakávali ju aj jej Syna.

Očisťovania Panny Márie, to znamená, že sa zameriaval viac na úlohu Ježišovej Matky v predkladanom tajomstve.

Liturgia sviatku predvída pred farskou alebo komunitnou sv. omšou obrad svätenia sviec – hromničiek. Tieto sviece symbolizujú svetlo a obetu.

Obrad svätenia sviečok je zameraný predovšetkým na symbol svetla. Preto sa kňaz modlí: “Bože, pôvodca a zdroj všetkého svetla, ty si dnes spravodlivému Simeonovi ukázal Ježiša Krista ako pravé svetlo, ktoré prišlo osvietiť všetkých ľudí; vrúcne ta prosíme, vypočuj prosby svojho ľudu: posväť tieto sviece, ktoré ponesieme v sprievode na tvoju oslavu, a veď nás cestou čnosti, aby sme vošli do svetla večnej slávy.”

Svieca horením nielen svieti, ale aj sa míňa, spotrebúva. Je to symbol obety: obety Kristovej i jeho nasledovníkov. Preto je sviatok Obetovania Pána akýmsi osobitným sviatkom rehoľníkov. Tí tiež majú podobne ako svieca nielen svietiť, ale aj stravovať sa, obetovať sa v Božej službe. Sv. otec máva v tento deň sv. omšu v chráme sv. Petra pre rehoľníkov a rehoľné sestry. Predstavitelia rehoľných spoločností mu pri tejto príležitosti venujú veľké sviece.

Veriaci ľud zažíha hromničnú sviecu vo svojich domoch pri vážnych príležitostiach, ako je zaopatrovanie chorých alebo modlitbové bdenie pri zomierajúcom. Niektorí zapaľujú hromničky aj pri veľkej búrke.

_______________________________________

7. katolícky ples v Kvačanoch – 21,1,2012

Zobraz celý fotoalbum

_______________________________________

_______________________________________

Vzácna návšteva v Kvačianskej farnosti.

Po sviatku Zjavenia Pána, v sobotu 7.1.2011 naša farnosť mala tu česť, vo farskom kostole Sv. Kataríny Alexandrijskej uctiť si relikvie Sv. Cyrila z príležitosti 1150. výročia príchodu solúnskych bratov na Veľkú Moravu.

História podrobne zachytáva život i pôsobenie solúnskych bratov medzi slovanskými národmi pri šírení viery v Boha v reči ľudu. Však, ale načo zabúdame v súčasnosti, tak práve na ich odkaz : „Dedičstvo otcov zachovaj nám Pane“.

Viera je nezaslužiteľný dar, ktorý sme dostali pri našom krste. Túto vieru máme svojim životom zveľaďovať a odovzdávať nasledujúcim generáciám. Život bez viery v Boha je možný, možno aj príjemný ale nieje plnohodnotný. Je to čisto telesný život bez ducha. Človek dnes začína hľadať duchovno, však nesprávnou cestou. Pri hľadaní duchovná sa častokrát necháva strhávať poverami, mágiou a veštením. Sme v tom tak popletení, že astrológiu, numerológiu staviame na roveň vedy. Nachádzame sa v situácii v akej sa nachádzali slovanské národy pred príchodom slovanských apoštolov Sv. Cyrila a Metóda. Preto je nutné vrátiť sa pravému odkazu solunských bratov a prijať do svojho života Svetlo, ktoré prichádza v osobe bohočloveka Ježiša Krista. Na našej ceste k Bohu nechajme sa  viesť betlehemskou hviezdou, ktorá tu pre nás svieti v podobe Cirkvi, veď ona je strážkyňou pravej a nepomýlenej viery v Boha.