Jasličková pobožnosť 25.12.2010

DSC02487.JPGDSC02485.JPGDSC02486.JPG

Zobraz celý fotoalbum

_______________________________________

PREŽÍVAŤ PRÍTOMNOSŤ VIANOC

Neúprosnosť plynutia času si mnohí z nás uvedomujú práve v súvislosti s príchodom Vianoc. Viacerí máme pocit, akoby boli Vianoce častejšie ako len raz v roku.

Veď len nedávno sme zdobili vianočný stromček, respektíve len nedávno sme spratali vianočnú výzdobu, a už je to tu zas. Možno s určitosťou povedať, že tento náš nadobudnutý dojem v značnej miere vyplýva aj  zo snách obchodníkov, ktorí sa snažia maximálne využiť tieto sviatky v prospech svojich záujmov, a už v obrovskom predstihu sa snažia prostredníctvom vianočných motívov osloviť zákazníka.

V tomto smere azda najdominantnejším prostriedkom, pomocou ktorého sa snaží komerčný svet komunikovať s potenciálnou klientelou, sú televízne reklamné spoty, ktoré, dovolím si tvrdiť, asi najviac dokážu zarezonovať vo vedomí človeka. A práve počas predvianočného a vianočného  obdobia nás televízie obzvlášť zaplavujú množstvom rôznych atraktívnych reklamných príspevkov, prostredníctvom ktorých jednotlivé komerčné spoločnosti prezentujú svoju ponuku s cieľom motivovať čo najviac ľudí ku kúpe svojho produktu. No a ani tento rok, samozrejme, nie je výnimkou. Veď už minimálne od novembra sa nás snaží v tomto duchu napríklad zaujať svojím speváckym vystúpením roztomilé dieťa v kostýme vianočky, či malý černošský chlapec z Afriky, ktorý sa usiluje spoznať našu kultúru, naše vianočné zvyklosti či obyčaje a lámanou slovenčinou nám zaželať šťastné a veselé. Neodškriepiteľne dobrý ťah zo strany predajcov, veď deti svojou roztomilosťou a nevinnosťou vždy dokážu zaujať.

Pozornosť celého kresťanského sveta sa však počas vianočných sviatkovsústreďuje na úplne iné dieťa – a to dieťa, ktoré sa zrodilo pod jasným svetlom Betlehemskej hviezdy, a ktoré k nám prichádza s ponukou spásy a večného života. Toto dieťa však nie je súčasťou lacnej reklamy, ktorá sa zištne snaží manipulovať s človekom, ale je to dieťa, ktoré sa snaží otvoriť ľudské srdcia  a zapáliť v nich oheň lásky. Nesnaží sa nám nič predať, ale chce nás obdarovať, nechce človeka zavádzať a klamať, ale naopak, chce mu hovoriť pravdu, nechce rozdeľovať, ale spájať. Nik mu nie je ľahostajný, ale záleží mu na každom z nás. Je to dieťa, ktoré nás chce pretvoriť a urobiť z nás lepších, a na základe toho urobiť lepším celý svet, za čo si nepopierateľne zasluhuje našu neustálu pozornosť, úctu a priazeň, no a to nielen počas týchto sviatočných dní.

SLÁVA BOHU NA VÝSOSTI.

Odtiaľ, kde slnko vychádza,
k najvzdialenejším končinám
nech zaznie pieseň Kristovi,
ktorý sa z Panny zrodil nám.

Pôvodca sveta blažený,
v krehké sa telo oblieka,
aby zachránil stvorenie
a v tele spasil človeka.

Panenské lono Márie
mení sa náhle v Boží chrám;
a slovom počne Ježiša
tá, ktorá muža nepozná.

Z Panny Matky sa zrodil Pán,
ktorého anjel zvestoval,
a v lone matky skrytý Ján
radosťou nad ním zaplesal.

On nepohrdol jasľami,
pokorne leží na sene;
o trošku mlieka prosí ten,
čo živí všetko stvorenie.

Zástupy v nebi plesajú,
spievajú Bohu anjeli,
aby pastieri Pastiera
a svojho Tvorcu videli.
Ježišu z Panny zrodený,
sláva ti, Bože útechy;
Otcovi, Duchu Svätému
nech sa česť vzdáva naveky.

Milostiplné vianočné sviatky a  požehnanie Božej lásky

nech Vás sprevádza po všetky dni v novom roku,

zo srdca želá

Správca farnosti Vdp. František Čureja

Farská rada

_______________________________________

Advent

Advent - príchod Krista, ktorý túžobne očakávame. V prvom rade sa pripravujeme na slávenie Vianoc, tajomstvo vtelenia. Chválime Boha, ktorý tak miloval svet, že nám poslal svojho Syna. Vianočné sviatky a príprava na ne majú svoj hlbší zmysel v príprave našich sŕdc na Božiu milosť vo sviatostiach. Advent nám pripomína, že Kristus príde. A život veriacich je neustálym a bdelým očakávaním tohto príchodu. Nejde iba o to, aby sme pripomenuli historickú udalosť, ktorá sa stala pred viac ako 2000 rokmi v malej judejskej dedinke. Oveľa potrebnejšie je pochopiť, že celý náš život musí byť adventom, bdelým očakávaním nového konečného príchodu Krista. Prvou adventnou nedeľou (v tomto roku 28. novembra) sa pre kresťanov začína obdobie adventu, prípravy na slávenie narodenie Ježiša. Slovo advent pochádza z latinského „adventus“ a znamená príchod. Symbolom adventného obdobia, ktoré trvá štyri týždne, je adventný veniec so štyrmi sviecami – tie sa postupne zapaľujú počas štyroch adventných nedieľ. Prvú zo štyroch adventných sviečok na tradičnom adventnom venci treba zapáliť v nedeľu 28. novembra. Postupne do Vianoc sa zapaľuje jedna sviečka za druhou. Najčastejšie sú sviečky tmavomodré alebo fialové, symbolizujúce liturgické farby adventných nedieľ. Cirkevný rok sa v Katolíckej cirkvi končí sviatkom Krista Kráľa a adventom sa začína nový cirkevný rok.

Štvortýždňové obdobie adventu je pre veriacich najmä časom duchovnej prípravy a pokánia pred slávením Vianoc, radostnej spomienky na Narodenie Pána. V tomto období sa veriaci v katolíckych, evanjelických a ďalších kresťanských chrámoch schádzajú k modlitbám a zamysleniam, konajú sa v nich aj mnohé adventné koncerty. Adventná doba nie je našťastie len časom nákupnej horúčky. Má predovšetkým svoj duchovný obsah. Vyzýva nás k stretnutiu s Kristom v našom každodennom živote a pripravuje nás na jeho slávny druhý príchod.

Advent je to darovaný čas Božej milosti, ktorý by mal človek naplniť dobrým úmyslom a zmysluplným obsahom. Zamyslieť sa nad sebou, nad svojou hriešnosťou, činiť pokánie, nedriemať, prebudiť sa, „plávať proti prúdu.“ Pre ľudí, ktorým sú Vianoce len ľudovou tradíciou a sentimentálnym rozpoložením, advent neexistuje.

Chrámové rúcho v advente je fialové. Prvá adventná nedeľa je súčasne v Katolíckej cirkvi začiatkom nového liturgického roka a už tradične aj dňom celocirkevnej zbierky na charitu.

Adventná predvianočná príprava sa spomína v Ríme už za pápeža Leva I. Veľkého (440-461). Iný záznam o advente pochádza z Francúzska, kde koncil v meste Macon v r. 582 nariadil, aby sa príprava na slávenie vianočných sviatkov začala od prvej nedele po sviatku sv. Martina. Adventné obdobie v tejto forme zahrnovalo šesť nedieľ a malo pôstno – kajúcny charakter. Pápež Gregor I. Veľký (590-604) skrátil adventné obdobie na štyri nedele (symbolizujúce 4 000 rokov čakania na Mesiáša od vyhnania prvých rodičov z raja) a je pôvodcom adventných kázní v Bazilike Santa Maria Maggiore. Svoju definitívnu formu nadobudol advent v 8. – 9. storočí. V r. 1362 Urban V. (1362-1370), ktorý aj po svojom zvolení za pápeža žil ako benediktínsky mních, zaviedol pre advent pôstne pravidlá.

Obsah adventnej doby výstižne vyjadrujú staré adventné piesne – roráty – zostavené podľa biblických textov, prevažne prorockých. Roráty sa začínali pred svitaním a pripomínali, že pred narodením Krista ľudstvo „kráčalo v tmách“ (Iz 9,2). Názov roráty pochádza z najznámejšej latinskej adventnej piesne pochádzajúcej zo 16. storočia z Francúzska: „Rorate coeli de super …“ („Rosu dajte nebesia zhora …“).

História adventného venca
Veniec je od nepamäti symbolom víťazstva a kráľovskej dôstojnosti. Aj Biblia hovorí o venci ako o prejave úcty, radosti a víťazstva. Adventný veniec vzdáva hold tomu, ktorý je očakávaný, a ktorý zároveň prichádza ako víťaz, ako kráľ a osloboditeľ. Rozlievajúce sa svetlo z horiacich sviec vyjadruje prichádzajúceho Krista, ktorý rozptyľuje temnotu a strach, pretože on je „Svetlo sveta“ (Jn, 8,12).

_______________________________________

_______________________________________

Návšteva sv. Mikuláša v Kvačanoch

DSC02319.JPG

DSC02324.JPG

DSC02325.JPG

Zobraz celý fotoalbum

_______________________________________

_______________________________________

Odpustová slávnosť vo farskom kostole sv. Kataríny Alexandrijskej v Kvačanoch dňa 27.11.2010. (omšu celebroval Vdp. Mgr. Jozef Tomaga, správca farnosti L.Mikuláš-Okoličné)

DSC02286.JPG

DSC02287.JPG

DSC02288.JPG

Zobraz celý fotoalbum

_______________________________________

Sv. Katarína, patrónka nášho chrámu, oroduj za nás.

25. november je dňom, ktorý sa z pohľadu Katolíckej cirkvi nesie v znamení spomienky na sv. Katarínu Alexandrijskú. Táto svätica, ktorá pre svoje presvedčenie, pre svoju vernosť Kristovi a pre svoju revoltu voči pohanským modlám bola nútená znášať mnohé útrapy a bola ochotná v konečnom dôsledku pre svoju vieru aj zomrieť, si právom zasluhuje našu úctu a podobne ako všetci svätí by nám mala byť príkladom a povzbudením pre náš duchovný život.

Konkrétne pre našu farnosť má 25. november obzvlášť osobitý význam, a to z dôvodu, že svätá Katarína Alexandrijská je patrónkou nášho chrámu a celej našej farnosti. To znamená, že drží nad nami svoju ochrannú ruku a je našou orodovnicou v nebi, na základe čoho sa k nej neustále obraciame s prosbou: „Svätá Katarína, patrónka nášho chrámu, oroduj za nás.“ V nadväznosti na túto skutočnosť je preto teda našou kresťanskou povinnosťou osobitne si  uctiť túto mučenicu, a to obzvlášť v tento deň, ktorý je zasvätený jej pamiatke, a tým zdôrazniť a vyzdvihnúť príkladnosť kresťanského života tejto významnej osobnosti kresťanských dejín.

_______________________________________

Volebný program kandidáta KDH

za starostu obce Kvačany Milana Galicu.

Vážení občania

Stojíme na prahu nového volebného obdobia a pred nami sú štyri roky práce v prospech obyvateľov a rozvoja našej obce. Preto si dovoľujem Vás oboznámiť s mojím predvolebným  programom.

Oblasť investičná (rozvojová)

  1. Podpora individuálnej výstavby
  2. Podpora výstavby obecných nájomných bytov
  3. Započať s majetkoprávnym vysporiadaním ulíc a chodníkov, čo je podmienkou pre získanie finančných prostriedkov z fondov EU na ich celkovú obnovu
  4. Opraviť cestnú komunikáciu v časti Dlhej Lúky a na Sihoti
  5. Zrekonštruovať autobusové zastávky výmenou poškodených prvkov, výmenou krytiny a náterov
  6. Rekonštrukcia cintorína v Kvačanoch:
    • a) Opraviť interiér v Dome smútku tak, aby bolo možné uskutočňovať kompletné cirkevné pohrebné obrady
    • b) Opraviť dažďové zvody a fasádu Domu smútku
    • c) Odstrániť stromy po obvode cintorína
    • d) Obnoviť vstupnú bránu, oplotenie lavičky a chodníky cintorína v Kvačanoch
  7. Rekonštrukcia zvoničky a oplotenia cintorína na Dlhej Lúke
  8. Projekčne pripraviť riešenie centrálnej časti obce tj. (Námestie sv. Kataríny) ako oddychovej zóny pre občanov, turistov a návštevníkov obce. Riešenie by malo obsahovať priestor od mosta pred Macákov, po kríž pri obchode. (pešia zóna, lavičky, informačné tabule, odstránenie vzdušných vedení – vloženie do zeme, pitná voda, WC)
  9. Pokračovať v rekonštrukcii Kultúrneho domu (výmena okien, obnova interiéru prístavby, zateplenie celého objektu)
  10. Spevnenie prístupovej cesty na novej ulici tj. č.d. 29, 235, 236, 237.
  11. Venovať stálu pozornosť stavu mostov a lávok cez potok Kvačianka a Dlholúčanka

Oblasť školstva:

  1. Pokračovať v realizácii rekonštrukcie Základnej školy
  2. Spracovať projekt vybudovania detského ihriska v Materskej škole
  3. Podporovať mimoškolskú činnosť
  4. Pokračovať v rekonštrukcii  objektu Materskej školy (znížiť energetické straty, zateplením stien, výmenou okien, opravou strechy)

Oblasť kultúry a športu:

  1. Pokračovať v tradíciách – stavanie mája, posledný fašiang – bakus, deň detí…
  2. Zamerať sa na úzku spoluprácu detí Materskej školy a Základnej školy pri organizovaní kultúrnych a športových podujatí, ako aj podujatí pre starších obyvateľov.
  3. Venovať trvalú pozornosť staršej generácii organizovaním folklórnych podujatí a zájazdov
  4. Organizovať každoročné posedenie dôchodcov pri príležitosti mesiaca úcty k starším.
  5. Zachovávať a udržiavať kultúrne pamiatky v obci (kostol, pamätník padlým)
  6. Zriadiť komisiu pre vydanie knihy o našej obci.
  7. Aspoň raz do roka pripraviť divadelné predstavenie.

Oblasť životného prostredia:

  1. Prejednať a dohodnúť sa s vlastníkmi obecných pozemkov (chodníky, parky) tj. Spoločenstvom urbarialistov  o ďalšom postupe pri ich údržbe
  2. Výsadba novej zelene
  3. Na potoku Dlholúčanka vyčistiť koryto a prietoky popod mostíky, upraviť a doplniť betónovými tvárnicami
  4. Na potoku Kvačianka v spolupráci so správcom toku preveriť stav koryta
  5. V spoluprácou so Základnou školou zorganizovať brigádu za účelom vyčistenia  brehov potoka od nečistôt
  6. Zefektívniť činnosť zberného dvora v rámci separácie odpadu

Oblasť vzájomnej spolupráce:

  1. Zlepšiť a skvalitniť služby poskytované obecným úradom profesionálnejším prístupom k plneniu úloh pri výkone samosprávy
  2. Zriadiť schránku pre občanov na ich písomné postrehy, podnety, ktoré sa týkajú života v obci, ako aj riadenia a vedenia obce
  3. Podporovať podnikateľské aktivity v obci, podpora remesiel  a služieb
  4. Venovať trvalú pozornosť Dobrovoľnému hasičskému zboru, stavu techniky
  5. V súvislosti s ďalším programovacím obdobím fondov Európskej únie sledovať jednotlivé programové výzvy a v spolupráci s renomovanou agentúrou pripravovať projekty
  6. V oblasti preneseného výkonu štátnej správy dbať na dodržiavanie štátnej legislatívy a nekompromisne zasahovať v priestupkovom konaní na úseku verejného poriadku, životného prostredia, ochrane ovzdušia a nakladaním s odpadom
  7. Aspoň raz ročne zvolať verejné zhromaždenie občanov za účelom informovanosti a zámeroch samosprávy
  8. Zriadiť Webovú stránku obce
  9. Začať úzku spoluprácu samosprávy s farským úradom a byť mu nápomocný najmä pri reštauračných prácach na objektoch cirkvi
  10. Úzko spolupracovať s podnikateľskými subjektmi  v našej obci ( Poľnohospodárske družstvo,     Pozemkové spoločenstvo urbarialistov …)

Je to len časť úloh v mojom predvolebnom programe, ktoré chcem splniť v spolupráci s novým obecným zastupiteľstvom a Vami, občanmi obce. Verím, že k uskutočneniu uvedených vízií prispejete aj Vy svojimi podnetmi, postrehmi a pripomienkami k tomu, aby naša obec nastúpila na cestu obnovy a rozvoja. Pre lepší život v našej obci je dôležité, aby sme si uvedomili, že nielen financie, ale aj my sami si utvárame našu obec, a je ťažké bez spoločnej vôle urobiť niečo k lepšiemu a krajšiemu.

Ďakujem za Váš hlas a prejavenú dôveru

S úctou  Milan Galica

_______________________________________

Sviatok Všetkých svätých na našich cintorínoch

DSC02179.JPG

DSC02184.JPG

DSC02187.JPG

Zobraz celý fotoalbum

_______________________________________

Slávnosť Všetkých svätých a Spomienka na všetkých verných zosnulých

V novembri si Katolícka cirkev pripomína dva významné sviatky: 1. novembra je to slávnosť Všetkých svätých. Cirkev už po stáročia spája s touto slávnosťou nádej na vzkriesenie. Je to deň radosti, a nie strachu. Pre iných je smrť realitou, ktorú treba prijať. Po vzkriesení Krista sa nachádzame na ceste do večného mesta, kde nás očakáva blaženosť všetkých tých, ktorí boli Pánom oslávení. To má byť zmyslom slávnosti Všetkých svätých.

Začiatky slávenia sviatku Všetkých svätých nás vedú až do 4. storočia po Kristovi. Svätý Efrém Sýrsky (306 – 373) a sv. Ján Zlatoústy (354 – 407) už poznajú sviatok všetkých svätých mučeníkov, ktorý sa slávil 13. mája, prípadne na prvú nedeľu po Turícach. Ešte aj v dnešnom gréckom kalendári sa táto nedeľa volá Nedeľa svätých.

Slávnosť Všetkých svätých sa prvýkrát slávil v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, tzv. Pantheon a zasvätil ho Preblahoslavenej Panne Márii, vždy Panne a všetkým svätým mučeníkov. Pápež Gregor III. (731-741) zmenil slávenie Všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých.

Prvého novembra sa sviatok Všetkých svätých (už nielen mučeníkov) začal sláviť v 8. storočí, najprv v Írsku, potom v Anglicku. Pápež Gregor IV. (827-844) rozšíril sviatok na celú cirkev. Veriaci si v tento deň pripomínajú aj svätých, ktorí nemajú miesto v kalendári alebo nie sú oficiálne vyhlásení za svätých. Na Slovensku je slávnosť Všetkých svätých dňom pracovného pokoja.

Spomienka na všetkých verných zosnulých – ľudovo nazývaná Dušičky

Na slávnosť Všetkých svätých nadväzuje Spomienka na všetkých verných zosnulých – ľudovo nazývaná Dušičky. Spomienku zaviedol svätý opát Odilo z Cluny roku 998. Vplyvom clunyjských mníchov sa táto spomienka behom 11. storočia veľmi rozšírila. V Ríme ju prijali v 14. storočí.

Veriaci, ktorý v deň Spomienky na všetkých verných zosnulých nábožne navštívi kostol alebo kaplnku a pomodlí sa Modlitbu Pána a urobí vyznanie viery (Verím v Boha), môže získať úplné odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci. Okrem tohto odpustkového úkonu sa žiada splniť tri podmienky: sv. spoveď (krátko predtým alebo potom), sv. prijímanie (najlepšie v ten istý deň) a modlitba na úmysel Sv. Otca (stačí Otče náš, Zdravas a Sláva). Okrem toho ako vo všeobecnosti treba vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu, aj k všednému. Tieto odpustky možno získať od poludnia predchádzajúceho dňa až do polnoci určeného dňa.

Veriaci, ktorý nábožne navštívi cintorín a aspoň mysľou sa pomodlí za zosnulých, môže získať odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci, raz denne od 1. novembra do 8. novembra. Treba splniť aj ďalšie obvyklé podmienky.

(Direktórium 2005. Liturgická komisia KBS. Trnava. SSV. 2003)

_______________________________________

Birmovka 2010 v Kvačanoch

DSC01765.JPG

DSC01767.JPG

DSC01769.JPG

Zobraz celý fotoalbum

_______________________________________

O birmovných rodičoch

V súvislosti s birmovaním sa najväčšia pozornosť sústreďuje najmä na samotných kandidátov, ktorí sa rozhodli prijať túto sviatosť. Samozrejme, je to prirodzené, keďže oni sú, možno povedať, v tomto prípade tými hlavnými aktérmi a táto udalosť sa ich určite najviac dotýka. Tohto slávnostného aktu sa však nezúčastňujú len samotní birmovaní, ale taktiež aj ich birmovní rodičia. A hoci si to často ani neuvedomujeme, tí pri tejto príležitosti zohrávajú dôležitú úlohu, ktorú nemožno v žiadnom prípade podceňovať, bagatelizovať či dokonca úplne odignorovať. Birmovný rodič totiž berie na seba neľahké bremeno zodpovednosti za svojho zverenca, ktorému má byť vzorom a oporou v jeho kresťanskom živote a v tomto smere mu má byť vždy nápomocný.  Nemá byť teda v rámci tejto slávnosti len akousi kulisou, ktorá má vyplniť priestor či dotvoriť atmosféru, ale má byť človekom, ktorý je pripravený prevziať záväzok, na základe ktorého sa od neho vyžaduje neustály aktívny prístup pri ďalšom duchovnom formovaní jeho zverenca.

Výpoveď pre budúcnosť

Kroniky vo všeobecnosti väčšinou zaznamenávajú tie najdôležitejšie udalosti v rámci určitého spoločenstva. Ak si niekto zalistuje niekedy v budúcnosti v kronike kvačianskej farnosti, dozaista sa v nej stretne taktiež so záznamom, ktorý bude vypovedať o skutočnosti, že 19. septembra roku 2010 prijalo 50 miestnych mladých farníkov sviatosť birmovania. Samozrejme, že udalosť akou je vysluhovanie sviatosti birmovania patrí v každom kresťanskom spoločenstve medzi tie dôležité, a zmienke o nej v takomto prípade právom patrí miesto v obecnej či farskej kronike. Veď dovolím si tvrdiť, že takáto udalosť sa dotýka priamo či nepriamo celej farnosti, každej farskej rodiny, každého farníka, no a má nesmierny význam hlavne pre samotných kandidátov, ktorí sa rozhodli prijať túto sviatosť, ktorá ich má dokonalejšie spojiť s Cirkvou a obdarovať ich osobitou silou Ducha Svätého. Tá sa má stať pre nich nevyčerpateľným zdrojom energie, ktorý bude živiť ich vieru, ktorá každému veriacemu pomáha zmysluplne žiť, neustále napredovať, a čo je najpodstatnejšie, poskytuje nám záruku večného života.

V týchto súvislostiach si teda len možno priať, aby udalosť hovorovo zvaná birmovka nezostala zaznamenaná len na stránkach farskej kroniky, ale aby sa predovšetkým zapísala do sŕdc samotných birmovancov, a aby dar Ducha Svätého, ktorý pri tejto príležitosti prijmú, neustále zveľaďoval ich vieru, a tým aj ich životy, a posilňoval ich k tomu, aby neustále bránili a šírili Kristovo posolstvo tak slovom, ako aj skutkom.

Birmovanci

Priezvisko Meno Priezvisko Meno
Bálek Dávid Kmeťová Miroslava
Bálek Jakub Kojš Michal
Báleková Denisa Kučka Stanislav
Báleková Simona Kuna Erik
Báleková Eva Lasák Martin
Brunčiak Patrik Lasák Roman
Burdel Pavol Lasáková Barbora
Burdel Peter Martinák Patrik
Dobríková Katarína Martináková Dominika
Drbjak Martin Matúš Jaroslav
Ďuroňová Jana Mliečko Ľubomír
Gálová Anna Mliečková Michaela
Glončáková Miroslava Ogorek Martin
Gromská Júlia Ogorek Pavol
Gromský Ladislav Ondrejková Jana
Grúň Marek Parížeková Veronika
Grušovská Anna Slotka Adam
Hulej Marek Stromčeková Lenka
Húska Jozef Stromčeková Monika
Húska Peter Šablatúrová Barbora
Húsková Katarína Šablatúrová Alžbeta
Húsková Helena Šróba Martin
Jendrušáková Paulína Tkáč Pavol
Klepáčová Ivana Tkáč Michal
Kmeť Peter Tkáčová Martina

_______________________________________

Oznamujeme všetkým veriacim, že dňa 19.9. 2010 bude biskup

Mons. Prof. ThDr. František Tondra

udeľovať   50-tím birmovancom  našej farnosti Sviatosť birmovania.

(Sv. spoveď bude v sobotu od 10.00 – 11.45 hod.)

_______________________________________

Sviatok Sedembolestnej Panny Márie – patrónky Slovenska

V utorok 15. septembra si Katolícka cirkev na Slovensku pripomína sviatok Sedembolestnej Panny Márie – patrónky Slovenska. Národnou svätyňou Sedembolestnej Panny Márie na Slovensku sa stal chrám v Šaštíne, kde sa aj tento rok koná národná púť. Prvá zmienka o sviatku pochádza z roku 1412, keď sa spomenula na cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom. Pre celú Cirkev ho ustanovil až pápež Pius XI. v 1927 a zároveň povolil, aby sa Panna Mária Sedembolestná uctievala ako patrónka Slovenska. Slováci k nej oddávna prechovávali osobitnú úctu a dôveru v trápeniach. Omšové texty zo sviatku Sedembolestnej vyjadrujú vieru, že “ani teraz neprestáva orodovať za nás a s materinskou láskou sa stará o bratov a sestry svojho Syna”.

Sedem je v biblickej reči symbolickým číslom a znamená plnosť. Mariánski ctitelia vymenúvajú aspoň sedem najznámejších bolestí Božej Matky. Prvou je proroctvo Simeona, ktorý jej na 40. deň po narodení Ježiša predpovedal ťažkú budúcnosť Božieho Syna a aj to, že “jej vlastnú dušu prenikne meč”. Druhýkrát Mária trpela, keď musela s dieťaťom utekať do Egypta pred Herodesom, ktorý dal v strachu pred novým kráľom vyvraždiť v Betleheme a na okolí všetkých chlapcov mladších ako dvojročných. Treťou bolesťou bola pre Máriu strata 12-ročného Ježiša v jeruzalemskom chráme počas veľkonočných sviatkov. Štvrtú a piatu bolesť prežívala matka Božieho Syna pri umučení syna, keď sa s ním stretla na krížovej ceste a keď stála pod krížom. Posledné dve bolesti ju zasiahli po Ježišovej smrti, keď držala v náručí jeho mŕtve telo a keď jej ho vzali, aby ho uložili do hrobu. Svojím utrpením spolupracovala Mária na vykupiteľskom diele Syna a veriaci ju uctievajú ako matku plnú bolesti.

_______________________________________

Nanebovzatie Panny Márie

Sviatok: 15. august

Liturgické slávenie: slávnosť; prikázaný sviatok

Sviatok Nanebovzatia Panny Márie je zo všetkých mariánskych sviatkov najstarší. Tradícia ho spomína už pred efezským snemom, ktorý bol v roku 431. Slávil sa aj v najstarších východných cirkvách – v arménskej i etiópskej. Postupom času sa šíril na celú Cirkev. Na Prvom vatikánskom sneme v roku 1870 dvestoštyri biskupov žiadalo pápeža Pia IX., aby vyhlásil dogmu (článok viery), že Panna Mária bola po smrti s telom i dušou vzatá do neba. Vtedy sa to nestalo. Až v milostivom roku 1950, 1. novembra, vyhlásil pápež Pius XII. Nanebovzatie Panny Márie ako tajomstvo, v ktoré máme veriť. Biskupi uvádzali tri vieroučné dôvody na základe učenia apoštolov (Rim 5,8; 1 Kor 15,24; Hebr 2,14), podľa ktorého triumf Krista nad diablom predpovedaný v raji spočíva v trojitom víťazstve – nad hriechom, žiadostivosťou a smrťou. Panna Mária má účasť na tomto triumfe podľa Božej predpovede v raji: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“ (Gn 3,15) Kristus zostal neporušený na tele, vstal zmŕtvych, a tak právom môžeme hovoriť, že aj Panna Mária bola vzkriesená a oslávená aj so svojím telom.

O mieste a čase smrti Panny Márie nemáme zaznamenané nič určité. Najstaršia literatúra, ktorá hovorí o Nanebovzatí, je grécke dielo De obitu S. Dominae (O smrti sv. Panny). Tradične sa o mieste smrti Panny Márie zvykne hovoriť, že to bolo mesto Efez, kde pôsobil aj sv. Ján, apoštol, ktorému Kristus na kríži zveril svoju matku (Jn 19,25-27). Sv. Ján Damascénsky (P. G., I, 96) hovorí o tradícii jeruzalemskej cirkvi: „Sv. Juvenal, jeruzalemský biskup na chalcedónskom koncile (451) oznámil cisárovi Marciánovi a Pulcherii, ktorí si priali vlastniť telo Božej matky, že Mária zomrela v prítomnosti apoštolov; ale keď neskôr na žiadosť sv. Tomáša otvorili jej hrob, zistili, že je prázdny. Na základe toho apoštoli dospeli k presvedčeniu, že jej telo bolo vzaté do neba.“Iná tradícia zase spomína, že zomrela vo veku sedemdesiatdva rokov bez bolesti. Niektorí pochybovali, že zomrela, keďže nemala dedičný hriech, no na druhej strane ona sama podliehala následkom dedičného hriechu – cítila bolesť. A keďže aj Kristus zomrel, hoci aj on bol bez hriechu, niet dôvodu pochybovať o Máriinej smrti.

Nanebovzatie Panny Márie má pre nás veriacich veľký význam. Upevňuje nás v nádeji, že aj naše telá budú raz vzkriesené. Nebeská Matka nám vyprosuje mnoho milostí, aby sme tak ako ona boli vzkriesení na večnú slávu, aby sme prijali pozvanie jej Syna Ježiša Krista, ktorý každému z nás pripravil v nebi miesto (por. Jn 14,1-14).

Nanebovzatej Panne Márii je zasvätených najviac mariánskych chrámov.

_______________________________________

Desatoro kresťanských prázdnin

1. Ži s prírodou. Vrchy, lúky a polia, rieky a more – vo všetkom objavuj prítomnosť Boha. A zatlieskaj mu, že všetko stvoril tak krásne.

2. Ži podľa svojho mena a kresťanskej identity. Nehanbi sa počas leta za to, že si kresťan. Falšoval by si tým svoju identitu.

3. Ži nedeľu. Aj počas prázdnin je nedeľa deň Pánov. A Pán neodchádza na prázdniny. Nevynechaj nedeľnú omšu. Vytvor si viac voľného času.

4. Ži s rodinou. Zhováraj sa, hraj, žartuj so svojimi blížnymi s radosťou a bez ponáhľania. Modli sa so svojou rodinou a zájdi s ňou do chrámu.

5. Ži svoj život. Život je veľký Boží dar. Nevystavuj svoj život nebezpečenstvu a dávaj pozor, aby si neohrozil život druhých.

6. Ži v priateľstve. Od počúvania buduj cestu k dôvere, k pomoci, k obohateniu, k rešpektu posvätnej dôstojnosti iných osôb.

7. Ži spravodlivo. Nemysli si, že máš na všetko právo. Iní pracujú, aby si ty mohol prežívať svoje prázdniny. Aj oni majú svoje nároky. Rešpektuj ich a zaujímaj sa o ich dobro.

8. Ži v pravde. Vyhýbaj sa pokrytectvu, klamstvu, kritike, predsudkom a samoľúbosti.

9. Ži v čistote srdca. Premáhaj žiadostivosť, egoizmus a hedonizmus. Prázdniny neznamenajú robiť si, čo sa mi zachce.

10. Ži solidárne. Nechci mať všetko pre seba. Mysli aj na tých, čo nemajú prázdniny, čo nemajú dokonca ani každodenný chlieb. Ani láska a služba neodchádzajú na prázdniny.

Mons. Javier Salinas Viňals, biskup z Tortozy, Španielsko

_______________________________________

Svätí Cyril a Metod

Len nedávno sme slávili sviatok Petra a Pavla, dvoch apoštolov, svätcov a mučeníkov, ktorí stáli pri zrode Cirkvi, resp. sa podieľali na jej budovaní a formovali ju v jej prvopočiatkoch. Svätý Peter sa stal z poverenia samotného Krista jej skalopevným základom, svätý Pavol zas vyvolenou nádobou, ktorá mala osláviť jeho meno medzi národmi. Necelý týždeň po spomínanom sviatku nám však opäť nielen cirkevný, ale aj občiansky kalendár odkrýva mená ďalších dvoch svätcov, tentokrát solúnskych bratov Cyrila a Metoda, o ktorých možno povedať, že sú svojím spôsobom pokračovateľmi christianizačného diela zmieňovaných apoštolov Petra a Pavla. Obaja sa totiž usilovali zveľaďovať Cirkev, šíriť kresťanstvo do oblastí, v ktorých ešte nebolo vôbec alebo dostatočne etablované, a snažili sa priblížiť národom v rámci svojej misijnej činnosti podstatu Kristovho učenia. Ich aktivity v tomto smere sa spájajú napr. s územím Samary pri Bagdade, s kmeňom Chazarov na Kryme, ale predovšetkým s územím Veľkomoravskej ríše, a teda aj s územím dnešného Slovenska, kde obaja prichádzajú v roku 863. Ich pôsobenie medzi tunajším obyvateľstvom sa spájalo s budovaním miestnej cirkevnej organizácie, s výchovou duchovenstva, so šírením Kristovho posolstva a predovšetkým s neustálym upozorňovaním na obrovskú hodnotu daru viery. Písmo (hlaholika) a reč (staroslovienčina), s ktorými prišli Cyril a Metod na naše územie, a ktoré vychádzali z podmienok slovanského prostredia, im umožnili preniknúť bližšie k miestnemu ľudu a predstaviť mu Krista a jeho učenie. Z tohto hľadiska bolo misijné cyrilo-metodské  dielo pre našich predkov nielen duchovným, ale taktiež obrovským kultúrnym prínosom. Podarilo sa im zasiať semeno, ktoré úspešne vzklíčilo a z tejto úrody žije celý náš národ i dnes. Je preto potešiteľné, že cyrilo-metodská tradícia je medzi nami neustále živá a dúfajme, že sa v tejto veci ani v budúcnosti nič nezmení. Samozrejme, záleží len na nás. Nezabúdajme však, že Cyril a Metod nás oboznámili s cestou, po ktorej sa dá kráčať s istotou, a ktorej trasu vytyčuje BOŽIE SLOVO, ktoré nás neustále povzbudzuje, napĺňa, dáva nám silu žiť, umožňuje nám napredovať a aj po páde hrdo zdvihnúť hlavu a kráčať ďalej.

_______________________________________

V Ý S T A V A

TEOLÓG, PEDAGÓG, HISTORIK, UMENOVEDEC, FILOZOF KULTÚRY,

Prof., PhDr., ThDr., Dr. H. c.

LADISLAV  HANUS

(1907-1994)

APOLOGÉT KULTÚRY, KULTÚRNOSTI, KRESŤANSTVA

A PLURALIZMU

Komponovaný súbor dokumentov a reflexií o živote a diele,

o osobnostiach, ktoré nasmerovali jeho životnú cestu,

a o tých, ktorí výrazne prispeli k sprístupneniu jeho diela

Autor: Viliam Ján Gruska

Trvanie:

20. júna – 25. septembra 2010

KULTÚRNY DOM V KVAČANOCH

F O T O s „Vernisáže s digitálnou prezentáciou v Rím. –kat. kostole a spomienkovou rozpravou v KD 20. júna o 14:00 hod.“

Výstava o Hanusovi 001.jpg

20,6,2010 004.JPG

20,6,2010 008.JPG

20,6,2010 010.JPG

20,6,2010 011.JPG

20,6,2010 012.JPG

20,6,2010 013.JPG

20,6,2010 015.JPG

20,6,2010 016.JPG

20,6,2010 017.JPG

20,6,2010 018.JPG

20,6,2010 021.JPG

20,6,2010 022.JPG

20,6,2010 024.JPG

20,6,2010 025.JPG

20,6,2010 028.JPG

20,6,2010 030.JPG

20,6,2010 032.JPG

_______________________________________

Božské Srdce Ježišovo

“Slávnosť Božského Srdca Ježišovho. Z tohto liturgického sviatku vyžaruje osobitná duchovná intonácia pre celý mesiac jún. Je dôležité, aby si veriaci zachovali citlivosť na posolstvo, ktoré z neho sála. V Kristovom Srdci Božia láska ide v ústrety celému ľudstvu. Je to posolstvo v našich dňoch mimoriadne aktuálne. Aby sme poznali Boha, treba poznať Ježiša a žiť v zosúladení s jeho Srdcom, milovať ako on Boha i blížneho.“

Úcta k Ježišovmu Srdcu vyplýva z úcty k trpiacemu Ježišovi na kríži a z úcty k Eucharistii, v ktorej Pán sprítomňuje svoju obetu a zároveň je v nej prítomný aj s oslávenými ranami svojho umučenia. Základy tejto úcty pramenia vo Svätom písme: „Jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda“ (Jn 9,34). Veriaci si od počiatku uctievali Kristovu ľudskú prirodzenosť a najmä jeho rany, znaky utrpenia za našu spásu. Už svätý Augustín (+430) volá: „Longín otvoril kopijou Kristov bok a ja som tam našiel bezpečný odpočinok.“

Ján Pavol II.: Človek roku dvetisíc potrebuje srdce Krista.

Odpustová slávnosť v kaplnke Božského Srdca Ježišovho na Dlhej Lúke.

(omšu celebroval Vdp. Mgr. Jozef Tomaga)

odpust DL (22).JPG

odpust DL (1).JPG

odpust DL (21).JPG

odpust DL (7).JPG

odpust DL (5).JPG

odpust DL (8).JPG

odpust DL (9).JPG

odpust DL (10).JPG

odpust DL (11).JPG

odpust DL (12).JPG

odpust DL (13).JPG

odpust DL (14).JPG

odpust DL (16).JPG

odpust DL (17).JPG

odpust DL (18).JPG

_______________________________________

Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi.

„Oltáriky“ v tomto roku pripadli na 3. júna 2010. Oltáriky pripravili p. Macáková J., p. Macáková Ľ. a p. Adámeková pred rod. domom Považských, p. Harychová v obecnom parku a taktiež pri kríži  pred obchodom potravín a posledný p. Krajčiová a Šróbová pred svojim rod. domom.

Početný sprievod veriacich sa po sv. omši vydal na cestu k oltárikom aj napriek nepriaznivému počasiu. Dievčatá sypali na cestu lupienky kvetov a Vdp. František Čureja niesol monštranciu s telom Pána Ježiša Krista a za nimi kráčali spievajúci veriaci. Súčastne pri tejto príležitosti bolo posvätený nový kríž pred obchodom potravín. Táto slávnosť je jednou z mála príležitostí, keď s chrámu vynášame živého Krista, aby požehnal a obdaril svojimi milosťami celú obec a všetkých ľudí dobrej vôle.

Sviatok Krist.tela a krvi 041.JPG

Sviatok Krist.tela a krvi 043.JPG

Sviatok Krist.tela a krvi 045.JPG

Sviatok Krist.tela a krvi 048.JPG

Sviatok Krist.tela a krvi 049.JPG

Sviatok Krist.tela a krvi 060.JPG

Sviatok Krist.tela a krvi 061.JPG

Sviatok Krist.tela a krvi 066.JPG

Sviatok Krist.tela a krvi 072.JPG

Sviatok Krist.tela a krvi 074.JPG

Sviatok Krist.tela a krvi 075.JPG

Sviatok Krist.tela a krvi 076.JPG

Sviatok Krist.tela a krvi 079.JPG

Sviatok Krist.tela a krvi 083.JPG

Sviatok Krist.tela a krvi 086.JPG

Sviatok Krist.tela a krvi 078.JPG

Sviatok Krist.tela a krvi 080.JPG

Sviatok Krist.tela a krvi 093.JPG

_______________________________________

Sviatok Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi

Ježiš na Kvetnú nedeľu so zreteľom na budúcu univerzálnu Cirkev, ktorá bude zahŕňať židov i Grékov – všetky národy sveta – vyslovil tieto slová : „Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.“ (Jn 12,24)

Vo výtvore, ktorý nazývame „chlebom“, je obsiahnuté tajomstvo umučenia. Predpokladom chleba je to, že semeno – pšeničné zrno – sa vloží do zeme, „zomrie“ a že z jeho zániku vzíde nový klas. Pozemský chlieb sa môže stať nosičom Kristovej prítomnosti, keďže sám v sebe nesie tajomstvo umučenia, spája v sebe smrť a zmŕtvychstanie. Tak sa v náboženstvách sveta chlieb stal východiskovým bodom mýtov o smrti, o zmŕtvychstaní božstva, ktorými človek vyjadroval svoju nádej na život klíčiaci zo smrti.

Kardinál Christoph Schonborn v tejto súvislosti spomína na proces obrátenia veľkého anglického spisovateľa C.S. Lewisa, ktorý čítal dvanásťzväzkové dielo o takýchto mýtoch a dospel k názoru, že aj tento Ježiš, ktorý vzal do svojich rúk chlieb a povedal : „Toto je moje telo“, je len jedno z ďalších božstiev zrna, kráľ zrna, ktorý dáva svoj život za život sveta“. Jedného dňa však počul v jednom rozhovore „istého presvedčeného ateistu poznamenať, že dôkazy pre historickosť evanjelií sú prekvapujúco presvedčivé“ (Schonborn, s.23n). A tu mu zišla na um myšlienka : „Zvláštna vec. Celá tá záležitosť so zomierajúcim Bohom – vyzerá to tak, ako keby sa to raz naozaj stalo.“ (G.Krone,cit. In : Schonborn, s. 23n)

Áno, naozaj sa to stalo. Ježiš nie je mýtom, je človekom z tela a krvi, má celkom reálne miesto v dejinách. Môžeme chodiť po tých istých miestach, po ktorých chodil on. Prostredníctvom svedkov môžeme počúvať jeho slová. Zomrel, a vstal z mŕtvych. Tajomstvo umučenia chleba akoby čakalo na neho ,tiahlo k nemu, aj mýty akoby čakali na neho, v ktorom sa sen stal skutočnosťou. To isté platí aj o víne. Aj ono nesie v sebe umučenie, bolo vylisované, a tak sa z hrozna stalo vínom. ( Joseph Ratzinger Benedikt XVI., Ježiš Nazaretský, s.287-289)

Ježiš sa stáva človekom, aby sa mohol darovať a aby vstúpil na miesto zvieracích obetí, ktoré mohli byť len gestom túžby, ale nie odpoveďou.

Vtelenie Slova, o ktorom sa hovorí v Prológu , smeruje k obetovaniu tela na kríži, ktoré sa pre nás stáva dostupným vo sviatosti. Svätá Eucharistia sa takto začleňuje do veľkolepého kontextu Božieho zostúpenia k nám a pre nás. V nej nám Boh skutočne dáva mannu, na ktorú čaká ľudstvo, pravý „chlieb z neba“ – to, z čoho vo svojom najhlbšom vnútri môžeme žiť ako ľudia. Zároveň sa však Eucharistia ukazuje ako neustále veľkolepé stretnutie človeka s Bohom, pri ktorom sa Pán dáva ako „telo“, aby sme sa v ňom a v účasti na jeho ceste mohli stať „duchom“. Ako sa on prostredníctvom kríža premenil na nový druh telesnosti a človečenstva, ktorým spolu-preniká Božie bytie, tak toto požívanie musí byť aj pre nás otvorením existencie , prechodom cez kríž a predchuťou novej existencie v živote v Bohu a s Bohom.  (Joseph Ratzinger Benedikt XVI., Ježiš Nazaretský,s.286-287)

_______________________________________

TURIČNÁ VIGÍLIA

(Farský kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Kvačanoch, 22. mája 2010 o 18.30 hod.)

Turičnou vigíliou sa završuje posvätné obdobie päťdesiatich dní Veľkonočného obdobia, ktorou sa pripomína dar Ducha Svätého vyliaty na apoštolov, počiatky Cirkvi a začiatok jej poslania medzi všetkými ľuďmi, jazykmi a národmi.

Po slávnosti sa všetci stretli na tradičnom turičnom agapé pred kostolom, kde sa veriaci pohostili prinesenými koláčmi a vínom.

Ducha-Kvačany 2010 019.JPG

Ducha-Kvačany 2010 025.JPG

Ducha-Kvačany 2010 029.JPG

Ducha-Kvačany 2010 037.JPG

Ducha-Kvačany 2010 042.JPG

Ducha-Kvačany 2010 051.JPG

Ducha-Kvačany 2010 054.JPG

Ducha-Kvačany 2010 057.JPG

Ducha-Kvačany 2010 060.JPG

Ducha-Kvačany 2010 088.JPG

Ducha-Kvačany 2010 094.JPG

Ducha-Kvačany 2010 096.JPG

Nedeľa Zoslania Ducha Svätého

Víchrica a oheň sú zo všetkých živlov najstrašnejšie a nič z toho, čoho sa zmocnia, nenechávajú na mieste a v pôvodnom stave…

Kto verí v Ducha Svätého ako tvorivú činnosť Boha a v tejto viere prosí o príchod tohto Ducha, musí si byť vedomí, že týmto privoláva božskú výtržnosť a že sa týmto pripravuje na to, aby ho Boh vyrušil v jeho „držaní“, v jeho zvykoch, taktiež v jeho navyknutom spôsobe myslenia…

Kto sa teda modlí „Príď Duchu Svätý“, musí sa chcieť modliť „Príď a vyruš ma tam, kde je to potrebné“.

W.Stählin

Príď Duchu Otca a Syna

Duch lásky, Duch synovstva, Duch pokoja, dôvery, sily a radosti.

Príď tajomný jasot v sĺzach sveta,

víťazný život v smrti zeme,

Otče chudobných, opora utláčaných,

svetlo pravdy,

láska, ktorá sa vyliala do našich sŕdc.

Prichádzaj denne, stále znovu a viac.

Milujem ťa, pretože si láska sama.

Ďakujem ti, oživovateľ.

Duchu Svätý, prebývaj vo mne, buď pečaťou živého

Boha vo mne,

že sme jeho vlastníctvom.

Neopúšťaj ma

Ani v boji života,

ani na konci, keď mňa všetko opustí.

Príď Duchu Svätý.

_______________________________________

Správa

o voľbách do hospodárskej rady farnosti sv. Kataríny Alexandrijskej v Kvačanoch, konaných dňa 18. 4. 2010 a 2.5. 2010

Volebná komisia:

  • Staníková Viera – predseda
  • Slosiariková Daniela – členka
  • Chlepková Anna – členka

Prvé kolo volieb sa začalo v nedeľu 18. 4. 2010.

Po sv. omši sa rozdalo 180 prázdnych opečiatkovaných hlasovacích lístkov.

V nedeľu 25.4.2010 bolo vrátené 120 platných hlasovacích lístkov na ktorých bolo navrhnuté spolu 49 kandidátov s radov veriacich.

Volebná komisia vybrala na ďalšie hlasovanie 10 kandidátov s najvyšším počtom získaných hlasov:

Maníková Janka

Mgr. Chovan Alfonz

Ing. Tylka Pavel

Staníková Viera

Gromská Júlia

Lasák Roman

Harychová Helena

Čendula Milan

Polakovičová Adriana

Grúňová Daniela

Druhé kolo volieb sa začalo v nedeľu 2. 5. 2010.

Po sv. omši sa rozdalo 163 hlasovacích lístkov s vyššie uvedenými kandidátmi.

V nedeľu  9.5. 2010 bolo vrátené 111 platných lístkov.

Po sčítaní platných lístkov volebná komisia skonštatovala, že členkami hospodárskej rady sa stali:

sl. Gromská Júlia

p. Grúňová Daniela

V mene celej farnosti im prajem veľa úspechov v práci a odchádzajúcim členom hospodárskej

rady vyslovujem úprimné Pán Boh zaplať za ich vykonanú prácu.

predsedníčka volebnej komisie

Viera Staníková

_______________________________________

Slávnosť Nanebovstúpenia Pána – (Sk 1,1-11)

Dnešné čítanie zo Skutkov apoštolských nám ukazuje Božský vrchol ľudského života Pána Ježiša. Jeho oslava začala Vzkriesením, ale vrcholí Nanebovstúpením. Po svojom umučení apoštolom poskytol mnoho dôkazov o tom, že je živý. 40 dní sa im zjavoval a hovoril s nimi o Božom kráľovstve. Zatiaľ, čo pred jeho umučením spočívala jeho činnosť prednostne v hlásaní náuky a v poučovaní, po jeho Vzkriesení to bolo skôr odovzdávanie moci apoštolom, zmocnenie. Po 40 dňoch Pán vystupuje do neba. Pán Ježiš v tajomstve dnešného sviatku zjavuje Nové bytie. Toto nové bytie sa nám udeľuje v Duchu Svätom. V kresťanstve nejde len o prijatie novej náuky, ale o moc, ktorá spočíva v prijímaní Krista. Tajomstvo dnešného sviatku zjavuje možnú veľkosť každého človeka. Dnes počujeme úžasnú zvesť o tom, že biologický druh Homo sapiens, teda jeden z nás ľudí, je vyvýšený nad anjelov a sedí po pravici Božej, teda jeden z nás ľudí dosiahol Zbožštenie. Ale človek Ježiš, jeden z nás, je zároveň cestou aj pre nás, pravdou aj o nás a životom, ktorý môže byť aj naším.

Keď sv. Augustín uvažoval nad tajomstvom dnešného sviatku, tak povedal: „Dnes náš Pán Ježiš Kristus vystúpil do neba. Nech s ním vystúpi aj naše srdce.“ Podobne ako apoštoli sme dnes zahľadení na nebo aj my. Rímsky katechizmus nás poučuje, že Kristus od tejto chvíle sedí po pravici Otca: „Pravicou Otca“ rozumieme slávu a velebu Boha, v ktorej Kristus ako Boží Syn pred všetkými vekmi, ako Boh z Boha, rovnakej podstaty s Otcom, existoval. Teraz však v tejto sláve sedí aj ako človek Ježiš po svojom vtelení a po svojom vzkriesení, keď jeho telo bolo oslávené“. Sedieť po pravici Otca znamená nastolenie Mesiášskeho kráľovstva, naplnenie Danielovho videnia, ktoré sa týkalo Syna človeka: „Jemu bola odovzdaná vláda a Kráľovstvo, takže jemu slúžili všetky národy, kmene a nárečia. Jeho vláda je večná, ktorá nezaniká a Jeho Kráľovstvo nezahynie” (Dan 7,14). Počnúc týmto okamihom sa apoštoli stali svedkami „Kráľovstva, ktorému nebude konca”.

Boží anjeli nás dnes podobne ako apoštolov musia vytrhnúť z našich zbožných meditácii a upozorniť nás na to, že do neba sa dostávame nie zbožným premýšľaním a rozjímaním, ale činorodým životom. Jedna stará legenda hovorí: o rabínovi, o ktorom išla zvesť, že každý deň vystupuje do neba. Istý pochybujúci človek si to chcel preveriť a preto začal sledovať menovaného rabína. Videl častejšie ako skoro ráno odchádza z domu. Keď sa raz podujal na to, že začal rabína z sledovať, zistil, že každé ráno prichádza do domu jednej chudobnej starenky a pomáha jej. Keď to menovaný videl, uznal a pochopil, že naozaj tento rabín každý deň skrze svoje dobré skutky vystupuje do neba.

Posledné udalosti, ktoré zachytáva evanjelium hovoria o príkaze ale aj o prísľube. Príkaz sa dotýka kresťanov všetkých čias. „Učiť a svedčiť!“ Učiť môže ten, kto intelektuálne zvládol nejakú problematiku, ale svedčiť môže len ten, koho sa Boh dotkol svojím Duchom. Dostali príkaz učiť a svedčiť. Zároveň prísľub pomoci, dar Ducha Svätého. V tomto zápase, do ktorého je angažovaný každý kresťan, a ktorý je často zápasom s mocnosťami temností, si musíme živo uvedomovať, že Ježišovi je daná všetka moc na nebi i na zemi.

Svedčiť môže len ten, kto niečo zažil. Svedectvo, ktoré Ježiš požaduje, je ovocím skúsenosti, ktorú On sám umožňuje. Ježiš nás vovádza do spoločenstva s Bohom skrze Ducha Svätého. Duch Svätý robí apoštolov svedkami. Neboli schopní svedčiť, dokiaľ neprežili vyliatie Ducha svätého. Svedectvo nie je to, čo často vidíme aj na našich uliciach alebo po domoch, keď nejaký sektári sa snažia agitovať na svoju stranu.

Svedectvo apoštolov vyvieralo zo zážitku Ducha, z osobnej skúsenosti s Bohom ako so živou osobou. Duch Svätý nám umožňuje zážitok Boha. V Kristovi ho môžeme vidieť, ale v Duchu Svätom ho môžeme zažiť. Duch Svätý to je Láska Božia rozliata v našich srdciach. Svedectvo nemusí spočívať nutne v tom, že budeme hovoriť slovami. Kresťanské svedectvo môže byť aj v pokojnom, navonok nehlučnom vnútornom živote, ktorý napriek tomu oslovuje. Ťažisko nášho kresťanského svedectva je práve v tomto prežívaní Božej lásky vo svojom srdci. V zmene bytia. Prijímame Božie Slovo, ale skrze Slovo prijímame Božieho Ducha. A Duch Boží rozhoduje o kvalite bytia. Kresťanské svedectvo sa dotýka predovšetkým tejto oblasti. Svedectvo o zmenenom bytí.

Keď sme dnes spolu s apoštolmi svedkami nanebovstúpenia nášho Spasiteľa, zreteľne si uvedomujeme, že tento sviatok nám pripomína, kde je cieľ nášho života. Tým cieľom je nebo. A ak nás spája láska k Ježišovi, tak nás rovnako spája aj spoločná túžba po dosiahnutí tohto večného domova. K tomu smeruje naše duchovné snaženie.

Keby sme to chceli zhrnúť: Kristovo Nanebovstúpenie značí definitívny vstup Ježišovho človečenstva do nebeskej domény Boha, odkiaľ sa znovu vráti, ale ktorá Ho medzičasom ukrýva pred očami ľudí. Ježiš Kristus, Hlava Cirkvi, nás predchádza do Otcovho slávneho Kráľovstva, aby sme my, údy Jeho tela, žili v nádeji, že sa jedného dňa naveky spojíme s Ním. Ježiš Kristus, keď raz navždy vstúpil do nebeského svätostánku, neprestajne sa prihovára za nás ako Prostredník, skrze, ktorého oslávené človečenstvo, vo sviatostiach cirkvi, neustále do sveta vstupuje Duch Svätý. I táto pravda svedčí o tom, že Boh do nášho ľudského sveta vstupuje v závislosti od nás ľudí. Duch Svätý vstupuje do sveta skrze Kristovo oslávené človečenstvo.

Na záver znovu výrok sv. Augustína: „On je už vyvýšený nad nebesia, a predsa znáša na zemi všetky útrapy, ktoré my ako jeho údy zakusujeme. Vydal o tom svedectvo zhora, keď zavolal: „Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ!“ A povedal tiež: „Bol som hladný a dali ste mi jesť.“

Prečo sa aj my nenamáhame na zemi tak, aby sme vierou, nádejou a láskou, ktoré nás s ním spájajú, už teraz odpočívali s ním v nebi? On je už tam, ale je aj s nami. My sme ešte tu, ale sme aj s ním. On je s nami skrze svoje božstvo, moc a lásku. My s ním nemôžeme byť skrze božstvo, ako je on s nami, ale láskou môžeme, a to láskou k nemu.“

(prevzaté zo stránky www.frantiskani.sk) Kázeň P.Bernardín Šmíd,OFM)

_______________________________________

Mária – Kvet ľudstva

Panna Mária predstavuje nádherný súhrn tajomstiev viery.

„ Je pre všetkých zrkadlom, živou ikonou, v ktorej sú jasne a hlboko zobrazené veľké Božie diela“ ( Ján Pavol II., 8.decembra 1990 ).

Ona bola prítomná v rozhodujúcich Kristových tajomstvách, od vtelenia až po kríž a zoslanie Ducha Svätého. Teda právom ju môžeme  nazývať Zvestovanou, Bolestnou… , pretože sa vzťahujú na výnimočné chvíle z jej evanjeliového príbehu. My jej tieto tituly dávame z lásky. Veď mnohí sa k nej utiekame vo svojich potrebách a zakusujeme jej pomoc, blízkosť .Vo chvíľach, keď prežívame jej blízkosť, prýštia z nás tie najkrajšie invokácie.

Veriaci v Európe od XIII. storočia si Máriu zvlášť uctievajú v mesiaci máj loretánskými litániami. Prečo? máj. Preto lebo príroda sa prebúdza a jar pokrýva zem kvetmi, a v tomto mesiaci ju chválime ako kvet ľudstva.

_______________________________________

4. Veľkonočná nedeľa – Nedeľa Dobrého pastiera.

Kým je kňaz ?

Počas posledných troch desaťročí boli predkladané rôzne modely kňaza, ktoré sa navzájom  zdanlivo vylučovali – od kňaza robotníka cez politického aktivistu a sociálneho pracovníka až po zástupcu spoločenstva…V skutočnosti každá odpoveď na túto otázku pripúšťa prvok neistoty, ktorý prežívame pri stretnutí sa s tajomstvom.

„Keď kňaz chvejúc sa pri pohľade na svoju

nehodnosť a vznešenosť svojej služby, vkladá

svoje ruky na naše hlavy, keď sa užasnutý

stáva rozdávateľom  Krvi Zmluvy a žasne

nad schopnosťou svojimi slovami vlievať

život, keď kňaz odpúšťa hriešnikovi,

pričom sám je hriešny, naše nohy upevňuje

veľká dôvera… Stojíme na ľudských nohách,

na nohách človeka, ktorý zaujíma Kristovo

miesto.“

Manzoniho slová vyjadrujú tajomstvo ukrývajúce bezvýznamnosť sveta a nádheru všetkého nebeského v realite jedného človeka : katolíckeho kňaza. Je nepochybne človekom, ale človekom, ktorý stelesňuje v uliciach našich miest a uprostred nášho života prítomnosť Boha,Vykupiteľa.

( Urobím vás rybármi ľudí : Marcial Maciel )

_______________________________________

19.4.2010 je výročie zvolenia pápeža Benedikta XVI (2005 )

” Živ Bože Otca Svätého Námestníka Kristovho “

_______________________________________

3. Veľkonočná Nedeľa – Biblická nedeľa

Dal si nám svoje slovo, aby sme našli odpoveď na svoje otázky.

Ďakujem Ti.

A predsa je tvoje slovo často cudzie, tvojej odpovedi nerozumiem.

Daj, nech sa mi tvoje slovo stane odpoveďou, ktoré by som žil.

“Zachovávať” Božie slovo znamená predovšetkým pretvárať ho v skutky !

Maurice Blondel

_______________________________________

NEDEĽA BOŽIEHO MILOSRDENSTVA

Ja sám som láska, som Milosrdenstvo.

Ani ten najväčší hriešnik, ktorý sa súcitu dovoláva,

nebude potrestaný, ale mu v mojom

ľudsky nepochopiteľnom a nekonečnom

milosrdenstve odpustím.

Ježišu, dôverujem v Teba!

„Sľubujem duši, ktorá bude uctievať tento

obraz, že nezahynie. Sľubujem jej už tu na

zemi víťazstvo nad protivenstvami, avšak

zvlášť v hodine smrti. Ja, Pán, budem ju

ochraňovať ako moju poctu. Lúče na tomto

obraze znázorňujú krv a vodu, ktoré vytryskli z

hĺbky môjho milosrdenstva vtedy, keď bolo

moje srdce prerazené kópiou.“