Spomienka na všetkých verných zosnulých – Dušičky

So spomienkou na zosnulých úzko súvisí slávnosť Všetkých svätých. Tento sviatok vychádza z historickej udalosti, ktorou bolo zasvätenie rímskeho Pantheonu, chrámu všetkých rímskych bohov, Panne Márii a všetkým svätým. Bolo to 13. mája 609.

Pantheon v Ríme

Na kresťanskom Východe sa však slávil spoločný sviatok všetkých mučeníkov už od 4. storočia.

Od 8. storočia sa začal sláviť sviatok Všetkých svätých v Írsku, Anglicku a u Frankov (1. novembra). Cirkev v tento deň uctieva všetkých, ktorí už získali večný život.

Spomienka na zomrelých sa slávi nasledujúci deň po Všetkých svätých. Pozornosť veriacich sa vtedy prenáša na všetkých, ktorí ešte nie sú dokonale pripravení k vstupu do stavu večného pokoja.

Slávenie tejto spomienky sa objavuje roku 998 keď ju vo francúzskom benediktínskom kláštore v Cluny zaviedol opát Odilo († 1048).

Kláštor v Cluny

opát, sv. Odilo z Cluny

Od 11. do 13. storočia sa spomienka na zomrelých rozšírila aj mimo benediktínske kláštory v ďalších krajinách.

V 14. storočí sa udomácnila v Ríme. V 13 storočí sa tento zvyk objavuje už v celej západnej cirkvi.

V Aragónii začali kňazi v tento deň celebrovať tri omše za zosnulých. Od roku 1915, keď v prvej svetovej vojne zahynulo veľké množstvo ľudí, dovolil pápež Benedikt XV. tento zvyk aplikovať v celej Cirkvi.

Tradícia sviatku siaha až do biblickej doby. Významnú zmienku o vzťa-hu k zomrelým nachádzame už v Starom Zákone.

Júdova obeta za padlých.Júda zobral svoje vojsko a odviedol ho do mesta Odolam. Keďže nastával práve siedmy deň, posvätili sa podľa obyčaje a slávili tam sobotu. Na druhý deň vyšli Júdovi ľudia, aby odniesli telá padlých, lebo už bolo nanajvýš treba, a uložili ich vedľa ich príbuzných do otcovských hrobov. Tu našli pod oblekom u každého z padlých amulety modiel z Jamnie, čo zákon Židom zakazuje. Všetkým bolo zrejmé, že padli pre túto príčinu. Všetci velebili Pána ako spravodlivého sudcu, ktorý vyjavil tajnosti. Potom sa začali modliť a prosili, aby im toto previnenie, ktorého sa dopustili, bolo úplne odpustené. Šľachetný Júda napomínal však ľud, aby sa chránil hriechov, keď na vlastné oči videli následky hriechu u padlých.

Potom urobili medzi mužstvom zbierku, ktorá vyniesla dvetisíc drachiem striebra. Tieto poslal do Jeruzalema, aby bola prinesená obeta za hriechy. Bol to veľmi krásny a šľachetný skutok, lebo myslel na vzkriesenie. Veď keby sa nebol nádejal, že padlí raz budú vzkriesení, bolo by bývalo zbytočné a nerozumné modliť sa za mŕtvych. Pamätal tiež, že je veľmi krásna odmena prichystaná pre tých, čo nábožne zosnuli. Svätá a nábožná to myšlienka! Preto nariadil túto zmiernu obetu za mŕtvych, aby boli zbavení hriechu.

Druhá kniha Machabejcov, 12. kapitola, verše 38 – 46

Peter Paul Rubens,  Júda Makabejský

Cirkev chápe svoje mystické spoločenstvo aj tým, že si od prvokresťanských čias uctievala pamiatku zosnulých. Naše prosby, modlitby, sväté omše, dobré skutky môžu zomrelým účinne pomáhať prejsť z očistca do stavu večnej radosti. Kresťania vyznávajú, že tak ako Kristus vstal z mŕtvych a žije naveky, tak aj spravodliví po smrti budú žiť s nim. Viera vo vzkriesenie je podstatným prvkom kresťanstva. Modlitba za zomrelých patrí k najstaršej kresťanskej tradícií a spomienka na nich je súčasťou každej omše.

(Ak by si niekto myslel, že odpustky sú prežitok a že je to záležitosť temného stredoveku, mýli sa. Odpustky sú aj dnes, takmer 500 rokov od reformácie súčasťou učenia i praxe Rím.- katolíckej cirkvi. Môže sa nám to zdať zvláštne, ale je to tak. My, …, sa nad praxou odpustkov usmievame v tom lepšom prípade a v horšom sme zhrození.  Citát kresťana-nekatolíka)

Aby sme tomuto zhrozeniu predišli, poslúžme si Katechizmom Katolíckej cirkvi:

Odpustky sa získavajú prostredníctvom Cirkvi, ktorá na základe moci “zväzovať” a “rozväzovať”, ktorú jej udelil Ježiš Kristus, kresťanovi otvára poklad zásluh Ježiša Krista a svätých, aby dosiahol od  milosrdného Otca odpustenie časných trestov, ktoré si zaslúžil za svoje hriechy. Cirkev chce veriacich podnecovať,  aby konali skutky nábožnosti, pokánia a lásky. (KKC 1478)

Pretože zomrelí veriaci, na ceste očisťovania, sú tiež údmi toho istého spoločenstva svätých, môžeme im okrem iného pomáhať aj tak, že získavame pre nich odpustky, takže sú oslobodení od časných trestov, ktoré si zaslúžili za svoje hriechy. (KKC 1479)

Odpustky sú teda odpustením časného trestu za hriechy, ktorých vina už bola odpustená. Odpustky sa môžu aplikovať za živých alebo za mŕtvych.

V dňoch od 1. do 8. novembra môžeme získať úplné odpustky pre duše v očistci. Podmienkou je navštíviť cintorín raz denne, počas odpustkovej oktávy a pomodliť sa za zosnulých. Okrem týchto úkonov je potrebné: prijať sviatosť zmierenia, Eucharistiu a pomodliť sa na úmysel Svätého Otca Otčenáš, Zdravas, Sláva. Zároveň treba vylúčiť pripútanosť k hriechu.

Odpočinutie večné daj zomrelým, Pane, a svetlo večné nech im svieti. Nech odpočívajú v pokoji

Súsošie za nenarodené deti od slovenského autora Martina Hudačeka

________________________________________________

Ruženec – októbrová modlitba

Modlitba ruženca má podľa tradície pôvod na prelome 12. a 13. storočia. Patrí medzi populárne katolícke modlitby. Hovorí sa, že jej autorom a šíriteľom bol sv. Dominik (+1221). V jeho diele pokračuje Rád kazateľov (OP – dominikáni), založený sv. Dominikom. Niektoré domnienky však hovoria, že ruženec jestvoval už pred sv. Dominikom.

Modlitba ruženca nás uvádza do tajomstva Ježišovho pozemského života. Vďaka známym biblickým scénam ruženec jednoducho hovorí k srdcu človeka. Ján Pavol II. v roku 2002 po päťsto rokov modlitbu ruženca upravil pridaním piatich tajomstiev svetla.

Boh úzko spája Máriu s dielom spásy, a tak nás modlitba ruženca učí spájať náš pohľad s Máriiným, aby sme sa sústredili na Krista. Úcta k Matke Božej sa nemôže vzťahovať len k nej, pretože najvyšší cieľ úcty k Panne Márii je oslava Boha a snaha dať svoj život a skutky do súladu s Božou vôľou. Dnešný človek je vystavený mnohým negatívnym obrazom. Preto potrebuje pozitívne obrazy. Práve také skrýva ruženec. Meditácia tajomstva spásy v modlitbe ruženca pôsobí ako liek. Pre kresťanov však modlitba nie je len terapiou, ale na prvom mieste oslavou Boha. (Bernard Jiří Špaček OP)

Pôvod sviatku Ružencovej Panny Márie je v 16. storočí. Európu vtedy ohrozovali moslimskí Turci. Pápež Pius V. sa snažil zjednotiť kresťanských veliteľov, aby sa tak mohli účinne postaviť proti tureckej prevahe.

Rozhodujúca bitka sa odohrala 7. októbra 1571 na mori pri Lepante (Iónske more, ostrov Naupaktos - Lepanto). Vedenie kresťanskej flotily bolo zverené vynikajúcemu mladému admirálovi Juanovi z Rakúska.

Turci mali číselnú prevahu, avšak ich veliteľ, Ali Paša, podcenil bojovú hodnotu loďstva spojencov. Katolícke vojsko útok Turkov odvrátilo.

Pápež sv. Pius V. vyzýval celý katolícky svet na modlitbu ruženca. Spolu s kardinálmi a ľudom sa v bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme modlil za úspech kresťanov. Po víťazstve pápež nariadil každoročne sláviť 7. október ako spomienku na Pannu Máriu Ružencovú.

Vzývanie Panny Márie ako „Pomocnice kresťanov“ zrejme zaviedli vojaci, vracajúci sa z bitky cez Loreto, kde ďakovali svojej patrónke.

Andries van Eertvelt, Bitka pri Lepante

Benátsky senát sa rozhodol napísať pod veľký obraz pripomínajúci bitku pri Lepante vetu: „Ani mocnosti, ani zbrane, ani velitelia nás nedoviedli k víťazstvu, ale Ružencová Panna Mária.

________________________________________________

Uvítanie nového správcu farnosti.

________________________________________________

Rozlúčka s Vdp. Františkom Čurejom pri príležitosti ukončenia jeho pôsobenia v Kvačanoch

DSC00076.JPG DSC00116.JPG DSC00164.JPG

Zobraz celý fotoalbum

________________________________________________

Katarínsky hlas 2/2015

________________________________________________

Návšteva biskupa

Spišský pomocný biskup a generálny vikár Mons. Andrej Imrich navštívil našu farnosť.

P1130661.JPG SONY DSC

Zobraz celý fotoalbum

________________________________________________

Vizitácia farnosti

V zmysle kódexu kanonického práva (kan.396, §1) a poriadku vizitácii v Spišskej diecéze, dňa 11.5. 2015 navštívi našu farnosť Mons. Andrej Imrich spišský pomocný biskup s príležitosti vizitácie farnosti sv. Kataríny Alexandrijskej v Kvačanoch.

Jeho pastoračný program:

  • 13.00 hod. návšteva v rodine chorého
  • 13.45 hod. návšteva základnej školy
  • 14.15 hod. návšteva obecného úradu
  • 15.15 hod. stretnutie s farskou charitou
  • 16.00 hod. stretnutie s hospodárskou a pastoračnou radou farnosti
  • 17.30 hod. celebrovanie slávnostnej sv. omše vo farskom kostole po skončení sv. omše stretnutie s veriacimi v kostole

Prosíme veriacich našej farnosti, aby si v tento deň aj napriek prac. povinnostiam našli čas na slávenie sv. omše s otcom biskupom.

Farská rada farnosti

Čo je to vizitácia.

Zmyslom kánonickej vizitácie je potreba (zo strany biskupa) spoznať celkový život farnosti (duchovný, mravný, kultúrny i materiálny), aby následne mohol poslúžiť farárovi i farníkom otcovskou radou kvôli zdokonaleniu vymenovaných oblastí života. Pokiaľ farnosť (ako komunita veriacich v Krista pod vedením farára) funguje v týchto oblastiach optimálne, je schopná pomôcť svojim členom, aby mohli ľahšie dosiahnuť spásu. Večná spása človeka je totižto jediným motívom existencie farnosti, ale aj existencie celej Ježišovej Katolíckej cirkvi.

________________________________________________

Prvé sväté prijímanie

3. máj 2015

Emma Pačesová

Katarína Chlebíková

Silvia Škvareková

Patrik Horvay

Šimon Sihocký

Nikolas Nemet

DSC09753-001.JPG DSC09754-001.JPG DSC09756-001.JPG

Fotogaléria …

________________________________________________

________________________________________________

Dňa 21.3.2015 sa na fare v Kvačanoch uskutočnilo stretnutie “Katolíckej charity” Mikulášskeho dekanátu a zástupcov Diecéznej charity v zastúpení Pavlom Vilčekom-riaditeľom charity, Vdp.Vladislavom Sanigom-duchovným správcom charity, Vdp. Henrykom Sitekom- správcom farnosti v Bielom Potoku pri Ružomberku, Vdp. Františkom Čurejom-správcom farnosti v Kvačanoch a členmi farských charít dekanátu.

Na stretnutí sa prítomní zástupcovia navzájom informovali o svojej činnosti a dohodli sa na spolupráci a koordinácii pomoci odkázaným občanom dekanátu.

DSC09930-001.JPG DSC09931-001.JPG DSC09934-001.JPG DSC09936-001.JPG DSC09938-001.JPG DSC09939-001.JPG DSC09941-001.JPG

DSC09942-001.JPG DSC09943-001.JPG DSC09946-001.JPG DSC09948-001.JPG DSC09949-001.JPG DSC09950-001.JPG DSC09954-001.JPG

DSC09957-001.JPG DSC09960-001.JPG DSC09962-001.JPG DSC09963-001.JPG DSC09964-001.JPG DSC09965-001.JPG DSC09967-001.JPG

DSC09969-001.JPG DSC09971-001.JPG DSC09972-001.JPG DSC09973-001.JPG DSC09976-001.JPG

________________________________________________

Veľká Noc – najvýznamnejší sviatok kresťanského cirkevného roka

Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného roka, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Prinášame historické súvislosti a pozadie tohto sviatku. Veľká noc nadväzuje na židovské veľkonočné sviatky – paschu, ktoré sa slávili od 14. do 21. dňa v mesiaci nisan (náš marec až apríl) na pamiatku oslobodenia Izraelského národa z egyptského otroctva.

Čítaj viac …

________________________________________________

SPOVEDANIE Veľká noc 2015.pdf

________________________________________________

Jozef z Nazareta, ženích Panny Márie

Sviatok: 19.marec; 1. máj – spomienka sv. Jozefa Robotníka

Sv. Jozef bol pestúnom Pána Ježiša a pred zákonom bol jeho otcom a manželom Panny Márie. Vieme o ňom veľmi málo, len to, čo je o ňom napísané v Sv. Písme. Pochádzal z kráľovského rodu, bol potomkom kráľa Dávida. Narodil sa v Betleheme, no potom neskôr sa presťahoval do Nazareta, pravdepodobne kvôli práci. Bol chudobným tesárom. V Nazarete sa zasnúbil s Máriou, tradícia hovorí, že vtedy už bol v pokročilom veku. Keď Mária počala, bolo to tajomstvo, takže ani Jozef o tom nevedel. Tam sa ukázal Jozefov charakter.

Čítaj viac …

________________________________________________

Katarínsky hlas 1/2015.pdf

________________________________________________

Pastoračný plán 2015.pdf

________________________________________________

Pastiersky list biskupov Slovenska k národnému referendu o ochrane rodiny dňa 7. februára 2015

Drahí bratia a sestry! Len pred niekoľkými týždňami sme privítali Nový rok 2015. Vo viacerých médiách je zaujímavým zvykom informovať o novorodeniatkach, ktoré sa narodili v prvých sekundách začínajúceho roka. Pohľad na narodené dieťa, na jeho matku i otca, na ich nadšenie, radosť i dojatie je povzbudzujúci. Deti sú nádejou pre našu budúcnosť, ktorá závisí aj od toho, v akých rodinách budú vyrastať a akým podnetom budú vystavené aj zo širšieho okolia. Preto vôbec nie je ľahostajné, či budúce generácie budú tvoriť vnútorne vyvážené a mravne vyspelé osoby, alebo to budú ľudia demoralizovaní už od detstva, neschopní zakladať pevné vzťahy.

Čítaj viac …

________________________________________________

OBETOVANIE PÁNA – HROMNICE

“Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania…” Tak sa začína v Lukášovom evanjeliu správa o očisťovaní Panny Márie a o obetovaní jej božského Syna.

Podľa levitických predpisov Starého zákona každú matku pokladali po pôrode za rituálne čiže obradovo nečistú, a to po narodení chlapca 40 dní a po narodení dievčaťa 80 dní. V tom období sa taká žena nesmela pohybovať vo verejnosti ani vstúpiť do chrámu.

Po uplynutí uvedeného času izraelská matka sprevádzaná svojím mužom priniesla do jeruzalemského chrámu očisťovaciu obetu. Bohatšie ženy obetovali baránka a holúbka či hrdličku, kým chudobné iba dva holúbky alebo hrdličky.

Čítaj viac …

________________________________________________

________________________________________________

Stav finančných prostriedkov k 31.12.2014 (.pdf)


Milodary na opravu kostola za rok 2014 (.pdf)

________________________________________________

Upratovanie kostola r.2015

Upratovanie kaplnky r.2015

________________________________________________